Rozjimania

18. kapitola
ZAJATIE JEŽIŠA
1 Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Kidrón, kde bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. 2 O tom mieste však vedel aj Judáš, jeho zradca, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. 3 Judáš vzal kohortu vojakov aj sluhov veľkňazov a farizejov a prišli ta s fakľami, lampášmi a zbraňami. 4 No Ježiš, pretože vedel o všetkom, čo sa malo s ním stať, podišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ 5 Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ On im povedal: „Ja som!“ Aj Judáš, jeho zradca, bol s nimi. 6 Len čo im Ježiš povedal: „Ja som!“, cúvli a padli na zem. 7 Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Odpovedali: „Ježiša Nazaretského!“ 8 Ježiš odpovedal: „Povedal som vám: ‚Ja som!‘ Ak teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ 9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ 10 Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, sekol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ten sluha sa volal Malchos. 11 Ale Ježiš povedal Petrovi: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám vypiť kalich, ktorý mi dal Otec?

GETSEMANI
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ 41 Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44 V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. 46 A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ 47 Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50 A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. 52 Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? 53 Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.

ZAJATIE JEŽIŠA
43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a zutekali. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý

MODLITBA V GETSEMANI
32 Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. 34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. 41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“

MODLITBA V GETSEMANI
32 Prišli na miesto, ktoré sa volá Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: „Sadnite si sem, kým sa pomodlím.“ 33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Začal pociťovať hrôzu a úzkosť. 34 Povedal im: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.“ 35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: „Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.“ 37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali a nevedeli, čo mu odpovedať. 41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: „Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, môj zradca sa priblížil.“

POMAZANIE V BETÁNII
3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? 5 ....... Ale mňa vždy nemáte. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
DOHODA O ZRADE
10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho vydal. 11 Zaradovali sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho vydať.

38. .../im povedal/
Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou.

39. ...Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.

/ Petrovi:/
40. ...To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť?

41 Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.
Duch je síce ochotný, ale telo slabé.

42. Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa.

45. Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.

Was Jesus’ crucifixion the most agonizing moment of his life? Surely it must have been. Death on a Roman cross was excruciating pain, and none of that was spared to Jesus.
But perhaps, for Jesus, what happened in the Garden of Gethsemane was suffering just as great as crucifixion.
When the Passover meal was eaten Jesus left with his disciples, except Judas, who had already gone to fetch soldiers to arrest Jesus. Jesus and the other disciples went to Gethsemane, an area filled with olive trees. Jesus needed to pray, to pour out his heart to God, and he took three of the disciples to stay close to him.
In the hour or two that follows, Jesus bares his soul and we see pain beyond imagining.
1. It is a time of deep agony.
Several of the words in verses 37 and 38 are filled with appalling pain and anguish for Jesus. He was “sorrowful” and “troubled.” He told the disciples: “My soul is overwhelmed with sorrow to the point of death.”
2. It is a time of wrestling and resolution.
Jesus’ prayer in the Garden is remarkable for its straightforward honesty. “My Father, if it is possible, may this cup be taken from me. Yet not as I will, but as you will” (v. 39)
3. It is a time of weakness and failure.
The disciples persistently let Jesus down

Noc, chlad noci, bolest a smutok a prichadzajuca smrt pristupili k Jezisovi.
Velke ticho, prichadza strach a teror. Smutok, smutok smrtelny,AGONIA smrti.
Pocit uplnej opustenosti. SMUTOK.
KALICH intenzivnej HORKOSTI, ktory mu nebesky Otec posiela prostredníctvom anjela. Jezis potrebuje duse,ktore su ochotne aspon par kvapiek z neho vypit, aby sa mu ulavilo. Mat podiel na Jeho bolesti a nenechat ho samého v Jeho opustenosti. Trpiet spolu, spolu s Jezisom.

SPANOK apostolov.
Trikrát sa Jezis vratil na miesto,kde ostali traja apostoli a trikrát ich nasiel spat.

III. The sleep of the disciples while this conflict was going on. While the Lord's great cry rang they were dropping asleep. On three occasions He came back from His own terrible post, that He might see how they were faring at theirs, and on these occasions He found them asleep. "Couldest not thou watch one hour?" He had only asked Peter and his associates to watch. As a true man, He longed to have at least their sympathy, though He would not have their cooperative work. In your measure you know the feeling. "The spirit, indeed, is willing; but the flesh is weak." There was tender remonstrance, but not severe reproof. The sleep of the disciples has been cited as a sign of indifference; but it was treated by Jesus only as a symptom of mortality. In the case of excessive sorrow and care, the immense fatigue demands the enormous sleep. There is no master so merciful as He, no friend who makes such allowances. This quick apology of love for weakness is set on record for all who need it; and we, ashamed of our slumbers, and alarmed at our deadness of soul to things tremendous, may sometimes be kept from despondency by these words of Christ—golden words to be hidden in our most sacred treasury.
The Conflict in Gethsemane.
I. The place of the conflict calls for a brief notice. Gethsemane is now only a name for one of the booths in Vanity Fair. There are two rival Gethsemanes, and rival guides wrangle about the truth of this and that local identification. One place, called the true Gethsemane, is walled round by the Latins. Another, a little more to the north, is walled round by the Greeks; both enclosures being under lock and key. The New Testament lends no help to enquiries that have reference to sanctity of places.
II. The story of this conflict. (1) Its intensity is the first fact in the story that strikes us. (2) This awful inward conflict was in a scene of outward peace. (3) The conflict wrung from the Saviour a great cry: "O, My Father, if it be possible, let this cup pass from Me; nevertheless, not as I will, but as Thou wilt." We have a glimpse here of the conflict carried on by Christ for us, single-handed. (4) We see that under all the sorrows of the Man of Sorrows, in this night of conflict, there was tender personal thought about His disciples