Ruzenec k Najsvatejsej Trojici
Najsvatejsia Trojica prislubila kazdemu, kto sa bdue tento ruzenec modlit, ze vyslovodi velke mnozstvo dusi - tu na zemi ako aj z ocistca - z ich utrpenia. Najpr modlitba zasvatenia sa Najsvatejsej Trojice:Najsvatejsia Trojica oznamila tento Ruzenec na cest Najsvatejsej Trojice dna 20.februara 1991 Jean-Marcovi.
Ako sa modlime tento ruzenec ?
Najsvatejsia Trojica, ustedri v kazdom Tvojom dietati nekonecne milosti Tvojho milosrdenstva pre vecnost.. Nech vsetky duse su vyslobodene skrze Krv bozskeho BARANKA a skrze Lasku BOHA, OTCA. Nech na tejto zemi bude vybudovane Kralovstvo Ducha svateho , vo vsetkych srdciach a vo vsetkych dusiach , na veky vekov. Tak Duch Bozi navzdy zvitazi nad duchom zla.
V mene Otca i Syna i Ducha svateho.Amen
Potom 3x Slava Otcu a
1x Otce nas
Desiatky:
1x Zasvacujuca sa modlitba s Otcenasom
10x zvolanie : Najsvatejsia Trojica, milujeme Ta z celeho srdca, zachran vsetky duse.
1x Slava Otcu...
Zvolanie : Modlitba vsetkych svatych v nebi a vsetkych nebeskych mocnosti v spolocenstve s Najsvatejsim Srdcom Jezisa a Srdca Marie nech nam udeli odpustenie Boha a spasu nasich dusi. Najsvatejsia Trojica, my vkladame seba do Tvojich ruk pre celu vecnost. Amen.
/ Pri modlitbe Slava Otcu ... vzdy sa prezehname./
KATECHIZMUS
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: PRVÁ KAPITOLA VERÍM V BOHA OTCA
článok: 1. článok „VERÍM V BOHA, OTCA VŠEMOHÚCEHO, STVORITEĽA NEBA I ZEME“
odsek: 2. odsek OTEC
odstavec: III. Najsvätejšia Trojica v učení viery
téma: UTVÁRANIE TROJIČNEJ DOGMY
250 Cirkev sa v priebehu prvých storočí snažila jasnejšie formulovať svoju trojičnú vieru,(94) aby prehĺbila svoje chápanie viery a aj aby ju bránila proti bludom, ktoré ju deformovali. To bolo dielo prvých koncilov, ktorým pomáhala teologická práca cirkevných Otcov a ktoré podporoval zmysel pre vieru kresťanského ľudu.
237 Trojica je tajomstvom viery v úzkom zmysle slova, totiž jedným z tajomstiev skrytých v Bohu, „ktoré nemôžu byť poznané, ak ich Boh nezjaví“. Boh nepochybne zanechal určité stopy svojho trojičného Bytia(50) vo svojom stvoriteľskom diele a vo svojom Zjavení za čias Starej zmluvy. Ale hĺbka jeho Bytia ako Najsvätejšej Trojice je tajomstvo, ktoré je nedostupné samému rozumu, ba aj viere Izraela pred vtelením Božieho Syna a zoslaním Ducha Svätého.
253 Trojica je jedna. Nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“ (2789) Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, „lebo… Otec je to isté, čo Syn, Syn to isté, čo Otec, Otec a Syn(590) sú to isté, čo Duch Svätý, t. j. prirodzenosťou jeden Boh“. „Každá z troch osôb je tou skutočnosťou, čiže božskou podstatou, bytnosťou alebo prirodzenosťou.“
k: 2. odsek OTEC
odstavec: IV. Božie diela a trojičné poslania
téma:
258 Celý Boží poriadok spásy (oeconomia divina) je spoločným dielom troch božských osôb. Veď tak ako má Trojica len jednu a tú istú prirodzenosť, má len jedno a to isté konanie. (686) „Otec, Syn a Duch Svätý nie [sú] tri princípy stvorenia, ale jeden princíp.“ Každá božská osoba však koná spoločné dielo podľa svojej osobnej vlastnosti. A tak Cirkev, pridržiavajúc sa Nového zákona, vyznáva, že je „jeden… Boh a Otec, od ktorého je všetko; a jeden Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko; a jeden Duch Svätý, v ktorom je všetko“. Najmä božské poslania: vtelenie Syna a darovanie Ducha Svätého zjavujú osobitné vlastnosti božských osôb.
časť: DRUHÁ ČASŤ SLÁVENIE KRESŤANSKÉHO TAJOMSTVA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL SEDEM SVIATOSTÍ CIRKVI
kapitola: PRVÁ KAPITOLA SVIATOSTI UVÁDZANIA DO KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA
článok: 1. článok SVIATOSŤ KRSTU
odsek:
odstavec: VII. Krstná milosť
téma: „NOVÉ STVORENIE“
1266 Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia:(1992)
— ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností(1812) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
— ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého(1831) umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
— ktorá mu pomocou morálnych čností(1810) umožňuje rásť v dobrom.
Celý organizmus nadprirodzeného života kresťana má teda svoje korene vo svätom krste.
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: TRETIA KAPITOLA ŽIVOT MODLITBY
článok: 1. článok FORMY MODLITBY
odsek:
odstavec: III. Kontemplatívna modlitba
téma:
2713 Kontemplatívna modlitba je tak najjednoduchším vyjadrením tajomstva modlitby. Je darom, milosťou.(2559) Možno ju prijať len v pokore a v chudobe ducha. Kontemplatívna modlitba je zmluvný vzťah vytvorený Bohom v hĺbke našej bytosti. Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo: v ňom Najsvätejšia Trojica stvárňuje človeka, Boží obraz, „na svoju podobu“.
. časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL MODLITBA PÁNA: „OTČE NÁŠ“
kapitola:
článok: 2. článok „OTČE NÁŠ, KTORÝ SI NA NEBESIACH“
odsek:
odstavec: III. Otče „náš“
téma:
2789 Keď sa modlíme Otče „náš“, obraciame sa osobne na Otca nášho Pána Ježiša Krista. Nerozdeľujeme božstvo, lebo Otec je jeho „prameňom a počiatkom“, ale vyznávame tým, že Syn je večne plodený Otcom(245) a že z Otca vychádza Duch Svätý. Ani nemiešame osoby, lebo vyznávame, že naše spoločenstvo je s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom v ich jedinom Duchu Svätom. Najsvätejšia Trojica je tej istej podstaty a je nedeliteľná.(253) Keď sa modlíme k Otcovi, klaniame sa mu a oslavujeme ho zároveň so Synom a Duchom Svätým. časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL MODLITBA PÁNA: „OTČE NÁŠ“
kapitola:
článok: 2. článok „OTČE NÁŠ, KTORÝ SI NA NEBESIACH“
odsek:
odstavec: III. Otče „náš“
téma:
2789 Keď sa modlíme Otče „náš“, obraciame sa osobne na Otca nášho Pána Ježiša Krista. Nerozdeľujeme božstvo, lebo Otec je jeho „prameňom a počiatkom“, ale vyznávame tým, že Syn je večne plodený Otcom(245) a že z Otca vychádza Duch Svätý. Ani nemiešame osoby, lebo vyznávame, že naše spoločenstvo je s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom v ich jedinom Duchu Svätom. Najsvätejšia Trojica je tej istej podstaty a je nedeliteľná.(253) Keď sa modlíme k Otcovi, klaniame sa mu a oslavujeme ho zároveň so Synom a Duchom Svätým.
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL MODLITBA PÁNA: „OTČE NÁŠ“
kapitola:
článok: 2. článok „OTČE NÁŠ, KTORÝ SI NA NEBESIACH“
odsek:
odstavec: III. Otče „náš“
téma:
2789 Keď sa modlíme Otče „náš“, obraciame sa osobne na Otca nášho Pána Ježiša Krista. Nerozdeľujeme božstvo, lebo Otec je jeho „prameňom a počiatkom“, ale vyznávame tým, že Syn je večne plodený Otcom(245) a že z Otca vychádza Duch Svätý. Ani nemiešame osoby, lebo vyznávame, že naše spoločenstvo je s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom v ich jedinom Duchu Svätom. Najsvätejšia Trojica je tej istej podstaty a je nedeliteľná.(253)
Keď sa modlíme k Otcovi, klaniame sa mu a oslavujeme ho zároveň so Synom a Duchom Svätým.