Rozjimania

 POSLUŠNOSŤ VIERY 

-  Mária sa opýta archanjela Gabriela  , ako sa to stane,keď muža nepozná -  ale nie v duchu nevery, ale s vierou,

-  Mária má istotu,, že  „Bohu nič nie je nemožné“ 

-   počúva odpoveď archanjela Gabriela, že 

mocou (2617) Ducha Svätého porodí „Syna Najvyššieho“ bez toho, že by poznala muža, 

- Máriine slová :„Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ 

znamenajú toto:

- prijíma Božiu vôľu a odovzdáva sa celkom a dokonale ako služobnica pre DIELO SPÁSY JEŽIŠA KRISTA . stáva sa služobnicou tajomstva vykúpenia ľudstva

iné vyjadrenia :

-stava sa príčinou spásy - rozviazala svojou vierou uzol neposlušnosti Evy

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Bola bez dedičného hriechu počatá v tom istom stave bezhriešnosti ako prvá Eva.

Pre svoje DIELO SPASY Boh omilostil svoju budúcu Matku už pri jej počatí - zásluhou budúceho vykúpenia bola oslosbodená od dedičného hriechu od svojho počatia/až r.1854 vyhlásil dogmu o NP pápež/.

- V druhom tajomstve  radostného ruženca : Pre túto vieru ju budú blahoslaviť všetky pokolenia.

 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

148 Panna Mária uskutočňuje poslušnosť viery (494, 2617) najdokonalejším spôsobom. Vo viere prijíma zvesť a prisľúbenie, ktoré jej priniesol anjel Gabriel, lebo verí, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1,37) , a dáva svoj súhlas: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38) . ......  Pre túto vieru ju budú blahoslaviť všetky pokolenia.

494 Na zvesť, že mocou (2617) Ducha Svätého porodí „Syna Najvyššieho“ bez toho, že by poznala muža, (148) Mária odpovedala s „poslušnosťou viery“ a v istote, že „Bohu nič nie je nemožné“: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,37-38) . A tak keď Mária dala svoj súhlas Božiemu slovu, stala sa Ježišovou matkou (968) a nezdržiavaná nijakým hriechom prijala celým srdcom spasiteľnú Božiu vôľu a celkom sa zasvätila osobe a dielu svojho Syna, aby v závislosti od neho a spolu s ním s pomocou Božej milosti slúžila tajomstvu vykúpenia:

„,Ona,‘ ako hovorí svätý Irenej, ,poslušnosťou sa stala príčinou spásy pre seba a pre celé ľudské pokolenie.‘ Preto viacerí dávni Otcovia vo svojom ohlasovaní radi s ním tvrdia: ,Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Máriina poslušnosť; čo zviazala panna Eva neverou, to Panna Mária rozviazala vierou.‘ A pri porovnávaní s Evou nazývajú Máriu ,matkou žijúcich‘ (726) a častejšie zdôrazňujú: ,Skrze Evu smrť, skrze Máriu život.‘“

491 Cirkev si v priebehu storočí uvedomila, že Mária, ktorú Boh naplnil milosťou, (411) bola vykúpená už od svojho počatia. Dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú v roku 1854 vyhlásil pápež Pius IX., vyznáva, že:

„preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu.“

VIERA NENARUŠENÁ POCHYBNOSŤAMI - PANENSKÁ VIERA 

506 Mária je panna, pretože jej panenstvo je znakom jej viery, (148, 1814) ktorá „nebola narušená nijakou pochybnosťou“, a jej výlučného odovzdania sa do Božej vôle. Jej viera jej umožňuje stať sa Matkou Spasiteľa: „Mária je blahoslavenejšia preto, že uverila v Krista, ako preto, že počala Kristovo telo.“

534 Nájdenie Ježiša v chráme (583) je jediná udalosť, ktorá prerušuje mlčanie evanjelií o rokoch Ježišovho skrytého života. (2599) Ježiš tu dáva tušiť tajomstvo svojho úplného zasvätenia poslaniu, ktoré vyplývalo z jeho Božieho synovstva: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49) . Mária a Jozef „nepochopili“ tieto slová, ale prijali ich s vierou (964) a Mária „zachovávala všetky [tieto] slová vo svojom srdci“ (Lk 2,51) po všetky roky, v ktorých Ježiš zostával skrytý v tichu bežného života.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

ÚLOHA PANNY MÁRIE V KRISTOVOM TAJOMSTVE

484 Zvestovaním Panne Márii sa začína „plnosť času“ (Gal 4,4) , čiže splnenie prisľúbení a príprav. Mária je povolaná počať toho, v ktorom bude telesne prebývať „celá plnosť božstva“ (461) (Kol 2,9) . Božia odpoveď na jej otázku: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1,34) poukazuje na moc Ducha: „Duch Svätý zostúpi na teba“ (721) (Lk 1,35) .

POČATIE Z DUCHA SVATÉHO 

485 Poslanie Ducha Svätého je vždy spojené s poslaním Syna a je naň zamerané. Duch Svätý, ktorý je „Pán a Oživovateľ“, je poslaný (689, 723) posvätiť lono Panny Márie a božsky ju oplodniť, aby tak počala Otcovho večného Syna v ľudskej prirodzenosti, ktorú z nej prijal.

POMAZANÝ 

486 Jednorodený Syn Otca, počatý ako človek v lone Panny Márie, je „Kristus“, čiže pomazaný Duchom Svätým (437) už od začiatku svojej ľudskej existencie, hoci sa to stane známym len postupne: pastierom, mudrcom, Jánovi Krstiteľovi, učeníkom. Celý život Ježiša Krista bude teda dávať najavo, ako ho „Boh pomazal… Duchom Svätým a mocou“ (Sk 10,38) .

SÚHLAS PREDURČENEJ MATKY

488 „Boh poslal svojho Syna“ (Gal 4,4) , ale aby mu „dal telo“, chcel slobodnú spoluprácu jedného stvorenia. Preto si od večnosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcér Izraela, židovské dievča z Nazareta v Galilei, pannu zasnúbenú „mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária“ (Lk 1,26-27) .

„Otec milosrdenstva chcel, aby vtelenie predchádzal súhlas predurčenej matky, aby tak, ako žena prispela k smrti, žena prispela aj k životu“

963 Už sme hovorili o úlohe Panny Márie (484-507) v Kristovom tajomstve a v tajomstve Ducha Svätého. (721-726) Teraz treba uvažovať o jej mieste v tajomstve Cirkvi. „Veď Panna Mária… je uznávaná a uctievaná ako pravá Božia a Vykupiteľova Matka…, ba je ,priamo matkou údov [Krista]…, lebo svojou láskou spolupracovala, aby sa v Cirkvi narodili veriaci, ktorí sú údmi tejto Hlavy‘.“ „Mária,… Matka Kristova, aj Matka… Cirkvi.“

2618 Evanjelium nám zjavuje, ako sa Mária modlí (2674) a s vierou prihovára: v Káne Ježišova matka prosí svojho Syna o potrebné pre svadobnú hostinu, ktorá je znamením inej hostiny, totiž svadobnej hostiny Baránka, ktorý na prosbu Cirkvi, svojej nevesty, dáva svoje telo a svoju krv. A v hodine Novej zmluvy pri kríži je Mária vypočutá ako Žena, (726) nová Eva, skutočná „matka žijúcich“.

2674 Od súhlasu, ktorý Panna Mária dala s vierou (494) pri zvestovaní a bez váhania zachovala pod krížom, „sa jej materstvo rozširuje aj na bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach“. Ježiš, jediný Prostredník, je cesta našej modlitby; Mária, jeho a naša Matka, ho necháva úplne presvitať: ona „ukazuje cestu“ (po grécky Hodegetria) a podľa tradičnej východnej i západnej ikonografie je jej „znakom“.