Meditácia o UMUČENÍ PÁNA
.
.
Vo svojom obvyklom stave premýšľala som o umučení nášho Pána.
Pán prišiel ku mne a vravel mi:
Moja dcéra,
ten, kto medituje neustále moje umučenie
a cíti ľútosť pre moje umučenie a má súcit so mnou,
veľmi sa mi páči.
Až tak, že sa cítim uspokojený za všetko, čo som pretrpel počas môjho umučenia.
A keď duša neustále o mojom umčení medituje,
duša prichádza do stavu, keď pripavuje potravu, ktorá trvá neustle, be prestania.
V tejto potrave je mnoho korenia a chutí, ktoré formujú rôzne efekty.
Preto keď v priebehu mojho umučenia,
použili povrazy a retaze, aby ma priviazali, taká duša, ktorá o tom medituje, ma z nich oslobodzje a
dáva mi slobodu.
Oni mnou opovrhli , pľuli na mňa, zneuctili ma,
taká duša, si ma váži, čistí ma od pľúvancov a uctí si ma .
Oni ma vyzliekli zo šiat, strhli ich zo mna a bičovali ma
ona ma lieči a oblieka.
Oni ma korunovali tŕním, vysmievali ma ako Kráľa, moje ústa naplnili žlčou a jej horkotou, a ukrižovali ma,
zatiaľčo duša, ktorá medituje o všetkých mojich boelstiach,
korunuje ma slávou a uctieva si ma ako svojho Kráľa,
naplnuje moje ústa sladkosťou,
dáva mi najchutnejšie jedlo,
čo je pamiatka na moj prácu / dielo vykúpenia/.
A keď klince vytiahli a stiahli ma kríža,
duša nechá, aby som v jej srdci povstal.
A vždy ked tak robí.
dám jej nový život milosti ako rekompenzáciu.
Ona je moja potrava, ja so jej neustály pokrm.
Tak, to, čo sa mi páči najviac
je meditácia, neustála meditácia o mojom umučení.
9.11.1906 Zv.7