Choď na obsah Choď na menu
 


Ako prvy

26. 9. 2010

 

 

Ako prvy sa zacal modlit ruzenec

 

Mlady student  z vyssie postavenej rodiny sa v case svojich osobnych tazkosti okolo roku 1396 rozhodol hladat utociste v modlitbe. Tak to bolo zauzivane v jeho vlasti. Opakoval jednoduchym sposobom 50 krat modlitbu Zdravas Maria a Boh mu poslal svetlo Ducha svateho. Pochopil, ze udalost Zvestovania Panny Marie, jej Fiat,  pocatie z Ducha svateho, pocatie Syna Bozieho stoji v centre svetovych dejin. Zaroven v tomto svetle premietol sa v jeho mysli cely Jezisov zivot ako ho poznal z evanjelii. Boh  ukazal Adolfovi zmysel zivota a cestu, po ktorej sa ma uberat. Neskor o tom hovori svojmu priatelovi : Nevedel by som sebe sam pomoct, keby sa Boh nestal clovekom.

S uctou  nazval Adolf 50 modlitieb Zdravas ROSARIUM- ruzencom. Tento nazov bol dovtedy pouzivany len v piesnach lasky, najma v klastornych piesnach. Adolf svoje rozhodnutie nazvat takto svoje molditby zdovodnil :Meditovanim o zivote Jezisa Krista ziskava 5O Zdravasov neporovnatelnu krasu.

Odvtedy sa modlil kazdu noc, ked len bolo mozne, tymto sposobom, aby mohol nasledujuci den prezit v nasledovani Krista. Nakoniec v modlitbe spoznal, kam  ho chce Pan viest. V roku 1398 vstupil do kartuzianskeho klastora sv.Albana. Tento sa nachadzal na uzemi benediktinskeho opatstva sv.Mateja pred murami mesta Trier.

Ako dobry kartuzian, ktory miloval mlcanie, ktory predstupil pred velkost Boha, zatajil svoje skutocne meno. V spisoch kartuzy je uvedeny pod menom Adolphus de Assindia- Adolf von Essen.

V roku 1409  stal Adolf von Essen, hoci najmladsi zo vsetkych, stal predstavenym kartuzy sv.Albana v Triere.

V neskoru jesen zaklopal na dvere klastora akysi student a prosil s vaznou tvarou  o prijatie do klastora. Bol  telesne velmi vycerpany a  chcel sa pripravovat v kartuze na svoju smrt.Tento studen sa volal l  Dominik von Preussen, ako je to aj v kartuze zapisane. Narodil sa v roku 1384 ako najmladsi zo 4 synov nemeckemu rybarovi na pruskom pobrezi Severneho mora.

Ked pri preverovani, ci existuje  nejaka prekazka pre vstup do kartuzy, sa objavili pochybnosti, poslal ho prior kartuzy k istemu v povesti svatosti zijucemu karmelitanovi, doktorovi teologie, trierskemu biskupovi Konradovi von Altendorf.

Pri nom Dominik vykonal svoju zivotnu spoved. Mnoho hriechov u tak mladeho cloveka spovednika tak dojali, ze sa rozplakal a povedal Dominikovi : Ach, moj syn, kiezby som nebol pocul tvoje vyznanie." Dominika tato odpoved velmi zasiahla.  Premyslal  : "Hla, iny clovek place tu nad tebou a tvojimi hriechmi. Co si zac, si pes alebo clovek, ze nevies plakat nad svojimi hriechmi? !" Vtom  otvoril Boh aj pre Dominika pramen slz tak mocne, ze uz dalej nemohol hovorit a vzlykajuc padol na zem. Po  hodine sa  burka slz utisila . Dobry knaz mu udelil rozhresenie a doporucil priorovi kartuzy ho prijat.

Dominika prijali do noviciatu. Nemohol zabudnut na to, co mu Adolf  povedal, ked sa citil, ze nema uz  odvahu ani silu. Prior Adolf ho povzbudil uistenim, ze svoju dusu obetuje za jeho zachranu, len nech vydrzi a robi  vsetko, co je jeho povinnostou v rade.  To mu pomohlo sa vydat odvaznejsie do duchovneho boja, ktory sa pred nim na zaciatku jeho zivota v reholi objavil.

 - pokracovanie -