Choď na obsah Choď na menu
 


Akatist ci ruzenec - pravoslavni krestania

Vyber z diskusii na fore Zoe
 

Akatist, či ruženec? Nepochybne sú obe modlitby prenádherné. Myslím si, že dnes mnohé duše dávajú prednosť Ružencu vďaka dvom - trom základným veciam:

1./Akatist je dnes veľmi zanedbaný, mi ho v podstate nepoznáme a jednoducho nemáme k nemu vzťah, ktorý je nevyhnutne potrebný. Vzťah k Ružencu máme, pretože je veľmi rozšírený a známy a myslím, že všetci čo sme tu, skusujeme nezvyčajnú hlbokosť v ružencovom rozjímaní nad životom Krista a Bohorodičky.

2./ Ruženec sa dá modliť v samote, na bycikli, v práci... Z praktického hľadiska je to neporovnateľné s Akatistom, pretože Akatist sa takto jednoducho modliť nedá. Aj keby som sa postavil doma pred ikonu /gr. akatistos - po stojačky/ aj tak by som mal problémy pomodliť sa ho, pretože Akatist je modlitbou spoločenstva. Niečo sa modlí kňaz, niečo ľud.

3./Keď prídem do chrámu pred liturgiou, modlí sa všade Ruženec. Prečo? Lebo takmer nikto z laikov nevie zvládnuť Akatist. Je nesmierne ťažký, a ak si má zachovať svoj obsah a nebojím sa povedať "nebeskú" vznešenosť, dá sa zvládnuť z ťažkosťami so skúseným kňazom a kantorom.

To je môj pohľad... Akatist je súčasťou liturgie, je to vznešený hymnus, ale strašne nepraktický, čo sa týka osobnej modlitby. Tu súhlasím s Andreiosom, že je veľká škoda, že Akatist umiera...

Chlapci, som cital cez vikend KKC. Tam sa spomína Ruženec, že vznikol v stredoveku v zapadnom obrade. Tak to vychádza, že je to na zaklade tej legendy o sv.Dominikovi.

http://easterncatholicspiritualrenewal.blogspot.sk/2012/01/rosary-vs-jesus-prayer.html

 Poznám dosť veľa pravoslávnych a ani jeden z nich sa ruženec nemodlí. Ani som nikdy od nich nepočul, že by "dostali ruženec" od sv. Serafima Sarovského.

 Lžou je vnucovanie, že nejaká forma (modlitby, zbožnosti a pod.) je univerzálna. To už narobilo veľa zla a bolo jedným z dôsledkov rozdelení Cirkvi. Ani ruženec ako forma modlitby nie je univerzálny, je to modlitba latinského obradu, latinskej spirituality.

------------------------------

A nielen sv. Serafim. Ale aj sv. Charbel z maronitskej katolickej cirkvi, tiez je ruzenec podla neho.

A dalsi priklad zo Slovenska. Panna Maria v Litmanovej odporucala modlit sa Ruzenec. A nikdy nehovorila, ze Moje drahe deti vychodneho obradu, ci moje drahe deti zapadneho obradu. Ale moje drahe deti!

Diabol deli modlitby na zapadne a vychodne, atd. A Ty si mu to zhltol aj s navijakom... Teraz tisic rokov po zaniku zapadnej a vychodnej rimskej rise mi to pripada maximalne smiesne takto uvazovat.

----------------------------------

Vychodne katolicke Cirkvi sa modlia Ruzenec tak ako v nasej Cirkvi je zvykom. Povedzme Ruzenec sv. Charbela

Vychodne nezjednotene Cirkvi sa ho modlia, tak, ze zacinaju zvycajnym zaciatkom. Povedzme Ruzenec sv. Serafima zo Sarova

 

V prvom rade, ruženec, ak sa ho človek správne modlí, má ako dôležitý rozmer diskurzívne rozjímanie (diskurzívnu meditáciu) - niečo, čo je v tejto podobe byzantskej duchovnosti cudzie. V našom obrade je "rozjímanie" spravidla vedené bohoslužobným textom.

Ruženec vznikol a prezentuje mariánsku úctu typickú pre západný obrad, ktorá sa v niektorých aspektoch líši od mariánskej úcty v našej tradícii. Nie je to ľahké zhrnúť pár vetami - ale pokúsim sa načrtnúť niektoré momenty (nemožno pritom dané formulácie absolutizovať): Východ skôr oslavuje Máriu ako Bohorodičku - tú, ktorá uverila a prijala Boha do svojho života - a cez ňu oslavujeme Boha, ktorý si obliekol naše smrteľné telo. Na Západe sa zase viacej zdôrazňuje panenstvo bezhriešnosť Márie. Celkovo je naša mariánska duchovnosť asi viacej kristocentrická. Toho dôkazom je aj fakt, že je mariánska úcta u nás je spravidla zakomponovaná do kristocentricky smerovaných bohoslužieb vo forme bohorodičníkov, resp. krestobohorodičnov. Aj obidve najvýznamnejšie mariánske bohoslužby sú pôvodne zakomponované do nejakej bohoslužby orientovanej primárne na Krista (akatist v utierni, paraklis v povečerí).

Napokon posledný moment, celkom prostý, ruženec vznikol v západnej cirkvi a tu sa rozvíjal. V našom obrade vznikli iné mariánske modlitby, minimálne tak krásne a tak hlboké, ktoré, žiaľ, tak málo poznáme a ľudia sa ich tak málo modlia (najmä paraklis, akatist sa trochu uchytil od pamätnej návštevy Jána Pavla II. v Prešove v r. 1995).

 

Z časti budem opakovať to, čo tu napísal už Andreios.
Na Východe je úcta k Bohorodičke veľmi silná. Stačí sa pozrieť už len na množstvo ikon Bohorodičky vo výzdobe chrámu. No Bohorodička je uctievaná najmä kvôli Vteleniu sa Božieho slova, na ktorom má podiel len tým, že uverila a prijala Boha do svojho života. Bohorodička je istým spôsobom ikonou theosis - zbožštenia.
Aj keby sme nebrali do úvahy rozdiel v diskurzívnom rozjímaní a rozjímaní vedenom bohoslužobným textom, o ktorom píše Andreios, ľahko by sme dospeli k názoru, že formulovanie, rozdelenie a výber "tajomstiev" ruženca je typickým produktom západnej teológie.
FORMULOVANIE: Napr. v 1. "tajomstve" "radostného" ruženca sa veriaci modlí: "...ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala..." (quem, Virgō, concēpist&#2 99;). Vyjadruje sa dej, na ktorom sa Mária aktívne podieľa (prísudok concepisti, ktoreho podmetom je Panna Mária, je v 2. os. Sg. perfekta aktíva, ak sa nemýlim).
Naproti tomu môžeme uviesť text z akatistu: "Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa! A keď videl, že ty Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo, v údive stál a takto ju pozdravil..." Vidíme, že tu už nie je dôraz kladený na Máriu, ale na Božie Slovo - Logos.
Podľa tejto paradigmy by sme mohli preformulovať minimálne prvé tri "tajomstvá" "radostného" ruženca.
ROZDELENIE: Vo východnej teológii existuje veľmi silné puto medzi udalosťami Zvestovania, Pánovho narodenia, Stretnutia Pána so Simeonom, Bohozjavenia (krst), Premenenia na hore Tábor, Tajomnej večere, Smrti, Zostúpenia do podsvetia, Vzkriesenia, Nanebovstúpenia a Zoslania sv. Ducha (spomenul som len to najzávažnejšie). Všetky tieto udalosti vo východnej teológii a spiritualite treba chápať vo svetle Pánovho vzkriesenia a skrze naše zbožštenie.
Pre východnú spiritualitu je preto mierne zmätočné oddeľovať tieto skutočnosti od seba a rozdeľovať ich na "radostné", "bolestné"... tajomstvá (pričom ich chápeme ako jedno jediné tajomstvo).
VÝBER: V ruženci sú z pohľadu Východu zahrnuté niektoré významovo menšie udalosti, ako napríklad 5. "tajomstvo" "radostného" ruženca. Naproti tomu až donedávna veriaci v tejto modlitbe ruženca nerozjímali o Krste v Jordáne alebo o Pánovom premenení.

------

Pápež Lev XIII.

Encyklika promulgovaná 1. septembra 1883

Všetkým patriarchom, primasom, arcibiskupom a biskupom katolíckeho sveta [teda tak Východným ako aj Západným] v milosti a spoločenstve s Apoštolským Stolcom. Teraz, keď výročie teda mnohorakých a nesmiernych veľkých milostí obsiahnutých kresťanským národom skrze pobožnosť RUŽENCA je na dosah, prajeme si, aby sa práve táto pobožnosť prinášala Preblahoslavenej Panne celým katolíckym svetom s tou najhorlivejšou vrúcnosťou, aby na jej príhovor jej božský Syn bol uzmierený a obmäkčený v tých zlách, ktoré nás skľučujú.

... Medzi tými má byť špeciálne pripomínaný ten známy titul odvodený od RUŽENCA, prostredníctvom ktorého získala [Panna Mária] významné dobrodenia pre celé kresťanstvo...

... A toto viedlo nášho predchodcu Klementa XI, v jeho dobrotivosti, že prehlásil, že blahoslavená Matka Božia sa má každý rok zvlášť uctievať v jej RUŽENCI CELOU CIRKVOU.

A este ja doplnim otazkou. A preco, bola vydana?

Ake mal videnie vo sne tento papez?

Nieco sa odvtedy zmenilo

 

Text, ktorý cituješ, je peknou ukážkou arogancie, s ktorou sa východným cirkvám vnucovali latinské formy zbožnosti ako univerzálne, lepšie, katolíckejšie a pod. Teda latinizácia (nátlakom; existovala aj latinizácia zvnútra).

Našťastie, v Ríme už túto fázu prekonali a podobné postoje boli odsúdené najmä II. vatikánskym koncilom ale aj vyjadreniami rímskych pápežov: „Z dnešného hľadiska je jasné, že skutočná jednota je možná iba pri plnom rešpektovaní dôstojnosti druhého, bez toho, aby sa súhrn obyčajov a spôsobov latinskej cirkvi pokladal za najkompletnejší alebo najvhodnejší na vyjadrenie plnosti pravého učenia...“ (Ján Pavol II.: Orientale Lumen 20)

----------------------------

Dokonca v prvotnom návrhu textu Presbyterorum Ordinis (konkrétne čl. 18) bol pôvodne spomenutý ruženec a otcovia koncilu ho z daného textu vyškrtli, lebo nie je univerzálnym dedičstvom, ale iba dedičstvom latinského obradu

 

Na tejto pravoslavnej webstranke sa hovori, ze Ruzenec pochadza zo 4. storocia od sv. Pachomia. Pise sa tu, ze tuto modlitbu pouzival aj sv. Serafim zo Sarova, ked sa modlil k Bohorodicke. Spomina sa, ze tuto modlitbu pre zapadnu cirkev v 13. storoci objavil sv. Dominik.

Tym nechcem povedat, ze uplne suhlasim s bratmi pravoslavnymi, ktory to dali na ten web,lebo nesuhlasim, ze je to vychodna modlitba,ktoru prevzala zapadna cirkev. Ja tvrdim, ze je to najvseobecnejsia modlitba,cize aj vychodna aj zapadna modlitba dana zhora od nasej Nebeskej Matky.

Ak vychadzam z daneho zdroja, vychadza mi, ze je starsia ako Akatist, typ padom by bol nezmysel aj iny zdroj tvrdeni, ze Ruzenec vznikol z Akatistu.