Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,

ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov,

Amen.

 Je to  chvála k Svätej trojici pripájaná na koniec rôznych modlitieb, žalmov a hymnov, jedna z foriem tzv. doxológie.

 

Doxológia (gr.)je

velebenie výsostnej božej moci.

 

Takým je napríklad takzvaná veľká doxológia Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle (Lk 2,14).

Najznámejšou doxológiou je modlitba Sláva Otcu i Synu.

Doxológia sa časom stala organickou súčasťou kresťanskej liturgie.

Napr. v katolíckej liturgii ústi každá eucharistická modlitba do doxologickej modlitby, prostredníctvom ktorej „sa vyjadruje oslava Boha“:^[1]

 

Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože, Otče Všemohúci v jednote s Duchom svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov. Amen

Grécky

Δόξα Πατρὶ καὶ Υἱῷ καὶ Ἁγίῳ Πνεύματι

καὶ νῦν καὶ ἀεὶ καὶ εἰς τοὺς αἰῶνας τῶν αἰώνων. Ἀμήν.

Latinsky

Gloria Patri et Filio et Spiritui Sancto,

sicut erat in principio et nunc et semper et in saecula saeculorum, amen.

Text modlitby v slovenčine v rímskokatolíckej forme:

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,

ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov,

Amen.

Vo východných cirkvách je znenie tejto modlitby trocha iné. Konkrétne v gréckokatolíckej forme je slovenské znenie nasledujúce:

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.^[1]

 

Sláva Bohu na výsostiach

Gloria, je oslavná pieseň, súčasť nedeľnej a sviatočnej liturgie.

Začína textom spevu anjelov pri Ježišovom narodení (Lk 2,14).

Gloria sa preto vynecháva v advente pred Vianocami (vtedy si sprítomňujeme jej prvé zaznenie) a v kajúcom období pôstu.

Po biblickom citáte text pokračuje starobylým nerytmickým hymnom, ktorý vyústi do oslavy Najsvätejšej Trojice.

Opäť platí, že text musí byť doslovný, avšak opakovania a kombinácie viacerých jazykov tomu neprotirečia.