Rozjimania

Najsvatejsie clovecenstvo / ludska prirodzenost/ Jezisa Krista bola
VLASTNICTVOM VECNEHO OTCA,

nielen ako ostatni ludia mocou stvorenia

ale aj skrze HYPOSTATICKE zjednotenie ludskej prirodzenosti s osobou SLOVA,

ktora je z podstaty Boha ako jednorodeny Syn, pravy Boh z praveho Boha, splodena.

Najsvatejsie clovecenstvo / ludska prirodzenost/ Jezisa Krista bola
VLASTNICTVOM VECNEHO OTCA,

nielen ako ostatni ludia mocou stvorenia

ale aj skrze HYPOSTATICKE zjednotenie ludskej prirodzenosti s osobou SLOVA,

ktora je z podstaty Boha ako jednorodeny Syn, pravy Boh z praveho Boha, splodena.

Najdrahšia dcéra, chcem ti predovšetkým ukázať dôstojnosť, do ktorej som ich /knazov/ vďaka svojej dobrotivosti postavil: táto dôstojnosť prekračuje
moju lásku k všetkým tvorom,
ktoré som stvoril podľa svojej podoby a obrazu a
ktoré som nanovo stvoril k milosti v krvi svojho jednorodeného Syna,

v ktorom ste dostali veľké povýšenie,

pretože som spojil svoje božstvo s ľudskou prirodzenosťou.

Toto povýšenie je také veľké, že vám získalo
vyššiu vznešenosť a dôstojnosť, ako majú anjeli,

pretože som nevzal na seba anjelskú, ale ľudskú prirodzenosť.

Preto som sa ja, Boh, stal človekom a človek sa stal Bohom,

ako som ti povedal, tým, že som spojil
svoju božskú prirodzenosť s vašou ľudskou prirodzenosťou.

Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača

(Centuria 1, 8-13: PG 90, 1182-1186)

Tajomstvo stále nové

Božie Slovo sa raz narodilo v tele (porov. Tít 3,4) (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.

Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ (Hebr 13,8) Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.

Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.

Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia (porov. Rim 8,28).

Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.

Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?

Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu (porov. Hebr 11,1).

Aby som ljudi vytrhol smrti, dal som im mojho vteleneho Syna
/ Dialogy sv.Katarina Sienska
a udicou mojho Bozstva som chytil diabla, ktory pravdu nemohol spoznat.
Pravda, Slovo,ktore sa stalo telom,prisla, aby LOZ, ktorou ludia boli podvedeni, bola pohltena a znicena.
Skrze smrt dal vam On zivot,a a sice nie mocou Clovecenstva, ale mocou Bozstva, ktore spojilo ludsku prirodzenost s mojou PROZRETELNOSTOU. Aby konalo pokanie za VINU, ktora voci mne, najvyssiemu dobru, bola uskutocnena.

Panna Maria knazom MKH vysvetluje:
Opakuje sa udalost popisana v Pisme sv. o BABYLONSKEJ VEZE - pritomnost dramy zmatenia jazykov. Zmatok z vlastnych slov.
Liek: Pocuvat hlasu Panny Marie.
Maria uci pocuvat iba Slovo Otca. Slovo, ktore sa stalo Telom.
Srdce Marie sa otvorilo, aby ho prijalo a ako vzacny poklad strazilo.
Slovo, ktore sa stalo telom v najcistejsom lone Matky.
DNES JE TREBA POCUVAT toto SLOVO.
JE TREBA HO PRIJAT A ZIARLIVO HO UCHOVAVAT.

Dnes je Jeho hlas akoby zastreny - je to Slovo Otca, je to Jezis,ktoreho neposluchaju.

BIBLICKY ZAKLAD MARIANSKEJ UCTY
prelozene z web stránky
www.scripturecatholic.com
zameranej na biblické verše
vysvetľujúce to,
v čo verí
Katolíc
ka Cirkev.
Autor: John Salza
Slovensky preklad: Martin Sobota
1. Jedinečnosť Márie ako Matky Božej
Gen. 3:15
-
od úplného začiatku môţeme pozorovať, ţe Boh dáva Márii jedinečnú
úlohu v histórii spásy. Boh hovorí
"Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi
tvoje potomstvo a j
ej potomstvo."
Toto sa vzťahuje na Jeţiša
(to "nepriateľstvo") a
Máriu ("ţenu"). Vý
raz "jej potomst
vo" (spermatos) nie je spomenutý
nikde inde v
Písme.
Gen 3:15 / Zjv
. 12:1
-
Písmo začína a aj končí
so ţenou, ktorá bojuje so satanom. Toto
poukazuje na mo
c te
jto ţeny s potomstvom a učí nás
,
ţe Jeţiš a Mária sú Nový
Adam a
Nová Eva.
J
n 2:4, 19:26
-
Jeţiš volá
Máriu "ţena" a tak isto je nazvaná aj v Gen. 3:15. Tak
,
ako
Eva b
ola matkou starého stvorenia, Má
ria je matkou nového stvorenia. Pokolenie tejto
ţeny
pošliape hadovi hlavu.
Iz 7:14; Mt 1:23
-
panna (po grécky "parthenos") počne Syna a dá mu meno Emanuel,
č
o znamená "Boh s nami."
J
n 1:14
-
Bo
h v tele prebýval medzi nami. Má
r
ia je Panenská Matka Boţia.

1. Matka Vykupiteľa má v pláne spásy svoje presné miesto, lebo "keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba, Otče!" (Gal 4,4-6).
Týmito slovami apoštola Pavla, ktoré Druhý vatikánsky koncil uvádza v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium na začiatku náuky o preblahoslavenej Panne Márii,1 chcem aj ja začať svoje úvahy o význame, ktorý má Mária v tajomstve Krista, a o jej aktívnej a príkladnej prítomnosti v živote Cirkvi. Tieto slová totiž spoločne velebia lásku Otca, poslanie Syna, dar Ducha, ženu, z ktorej sa zrodil Vykupiteľ, i naše Božie synovstvo v tajomstve "plnosti času".2
Táto plnosť určuje od celej večnosti stanovenú chvíľu, v ktorej Otec poslal svojho Syna, "aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (Jn 3,16). Označuje blaženú chvíľu, keď "Slovo, ktoré bolo u Boha... sa stalo telom a prebývalo medzi nami" (Jn 1,1.14) a stalo sa naším bratom. Značí chvíľu, keď Duch Svätý, ktorý už predtým naplnil milosťou Máriu z Nazareta, utvoril v jej panenskom lone Kristovu ľudskú prirodzenosť. Ukazuje chvíľu, v ktorej vstúpila večnosť do času a tým bol aj sám čas vykúpený a naplnený tajomstvom Krista stal sa definitívne "časom spásy". A je napokon tajomným začiatkom putovania Cirkvi. V liturgii totiž Cirkev pozdravuje Máriu ako svoj počiatok,3 lebo v nepoškvrnenom počatí vidí spásonosnú veľkonočnú milosť, anticipovanú v jej najvznešenejšom úde, ale hlavne preto, že v udalosti vtelenia stretáva nerozlučne spojených Krista a Máriu: toho, ktorý je Pánom a hlavou Cirkvi, a tú, ktorá sa svojím fiat - staň sa, prvým v Novom zákone, stáva predobrazom jej postavenia ako nevesty a matk

Večné Božstvo, večná Trojica, ty si spojila

krv svojho jednorodeného Syna s božskou prirodzenosťou,

a preto má takú veľkú cenu!


/sv.Katarina Sienska- Dialogy/

Ja som Ježiš Kristus, ktorý s tebou hovorím. Ja som ten, kto bol v lone Panny, pravý Boh a pravý človek. Hoci som bol v Panne, stále som vládol nad všetkým spoločne s Otcom. Ten, ktorý je mojím zlomyseľným nepriateľom, pripomína tri veci. Po prvé je ako orol, ktorý lieta vo vzduchu, zatiaľ čo ostatné vtáky lietajú pod ním, po druhé je ako vtáčnik, ktorý hrá na píšťale postriekanej lepkavou smolou melódiu lahodiacu vtákom tak, že sa k píšťale zlietavajú a prilepia sa ku smole; po tretie je ako bojovník, ktorý je prvý v každom súboji.

Je ako orol, pretože vo svojej pýche nedokáže nad sebou nikoho zniesť a zraňuje každého, na koho dosiahne pazúrmi svojej zlovôle. Odrežem krídla jeho moci a pýchy a vykorením zo zeme jeho skazenosť. Odovzdám ho do neuhasiteľného oleja, kde sa bude bez konca trápiť, ak nezmení svoje cesty.

Je tiež ako vtáčnik v tom, že priťahuje všetkých k sebe sladkosťou svojich slov a prísľubov, ale ktokoľvek k nemu príde, je lapený do záhuby a nemôže z nej utiecť. Z tohto dôvodu mu vtáky pekiel vykľajú oči, aby nikdy nevidel moju slávu, iba len večnú temnotu pekla. Urežú mu uši, takže nebude počuť slová mojich úst. Za jeho sladké slová mu budú pôsobiť horkosť od päty až k temenu a toľko trestov podstúpi, koľko je tých, ktorých zviedol k záhube.

Je tiež ako bojovník, ktorý je prvý v zlobe, neochotný dať komukoľvek prednosť a odhodlaný každého zraziť. Ako bojovník teda bude mať prvé miesto v každom treste, jeho trest bude neustále obnovovaný a nikdy neskončí. Avšak kým je jeho duša v jeho tele, moja milosť je pre neho pripravená.“

Podla:http://abu-bratislava.sk/portal/node/405

Jozef a Mária boli viazaní manželskou zmluvou. Ale Jozef si ešte neodviedol Máriu do svojho domu. Vtedy sa dozvedel, že jeho manželka čaká dieťa. Jej tehotenstvo je pre Jozefa nezvyčajným prekvapením. Manželské spolužitie totiž ešte počas tohto obdobia nebolo dovolené.

Jozef zatial vysvetlenie pre tehotenstvo nepozná. Nevie, ze Dieťa bolo počaté bez ľudskej zásluhy...

Jozef chce dodrzat zakon Mojzisa a vie, ze musi Mariu prepustit, vie, ze nemoze byt jeho manzelkou. Máriu vsak nechce vystaviť potupe. Rozhodol sa ju POTAJOMKY prepustiť.

Význam Jozefovej spravodlivosti a následného konania sa musí vnímať vo svetle starozákonnej spravodlivosti. Keďže bol spravodlivý, mal povinnosť dodržať Boží zákon, daný vyvolenému ľudu prostredníctvom Mojžiša, ktorý predstavoval najvyššiu normu pre starozákonnú svätosť. Jozef mal podľa Mojžišovho zákona právo zistiť Máriinu spoluvinu alebo nevinu na súde (porov. Dt 22). Jozef nepovažoval za vhodné manifestovať svoju spravodlivosť na úkor Márie, nechcel ju preto vystaviť verejnej potupe, ktorú by Mária na súde zažila, chce ju toho uchrániť a preto volí nie ten najprísnejší spôsob, ale koná voči Márii zhovievavo.

Svätý Ján Zlatoústy komentuje túto situáciu takto: Hoci, z jednej strany, by bol porušil zákon, keby ju bol ponechal pri sebe, z druhej strany, bol by ju vystavil smrti, ak by ju bol udal a nechal predviesť pred súd, on neurobil ani jedno ani druhé, ale zaujal postoj, ktorý prevyšoval postoje Mojžišovho zákona. Je správne, aby v predvečer príchodu milosti, ktorú prináša Spasiteľ, prejavili sa viaceré znaky novej vyššej spravodlivosti. Ako keď vychádza slnko, ešte predtým než ukáže svoje lúče, osvetľuje z diaľky svojím svetlom veľkú časť sveta, tak aj Kristus, ktorý sa už pripravoval, aby mohol vyjsť z lona Panny, už osvecoval, ešte pred svojím narodením celý svet. A práve kvôli tomu, ešte dávno pred svojím narodením, prorokov uchvacovala radosť, ženy predpovedali budúcnosť a Ján, ešte v lone svojej matky, poskočil od radosti. Odtiaľto pochádza aj Jozefova múdrosť, ktorú prejavil v tejto situácii. On neobviňuje Pannu, ani ju nekarhá, ale sa obmedzí iba na to, že uvažuje nad tým, ako potajomky ju prepustí. (porov. Sv. Ján Zlatoústy, Omelie sul Vangelo di Matteo 4, 4)

Zdroj:http://abu-bratislava.sk/portal/node/405
V slovenskom preklade Matúšovho evanjelia je napísané, že Mária bola s Jozefom zasnúbená. Toto vyjadrenie poukazuje na skutkový stav, že Mária ešte nežila s Jozefom v jednom dome, ale po právnej stránke už boli skutočnými manželmi. Vo vyvolenom národe v časoch Pána Ježiša sa ako prvý krok pri uzatváraní manželstva konalo tzv. zasvätenie (v aramejčine qiddušin). Pri tomto zasvätení sa spísala pred svedkami manželská zmluva, na základe ktorej sa aj Mária hneď stala právoplatnou manželkou Jozefa (vv. 20.24). Zvyčajne po uplynutí jedného roku po podpísaní manželskej zmluvy nastal tzv. odvedenie (v aramejčine nišuin), kedy si manžel odviedol manželku do svojho domu a následne nato začali spolu bývať. Manželská zmluva bola často, ako je tomu u ortodoxných židov aj dnes, výsledkom predošlej dohody rodičov manželov. V časoch narodenia Pána Ježiša dievčatá vstupovali do manželstva zvyčajne v období dospievania (už okolo 12. roku). Zostávali však žiť s rodičmi až do doby, kým si ich manžel zabezpečil vlastný dom.

Jozef a Mária boli viazaní manželskou zmluvou. Ale Jozef si ešte neodviedol Máriu do svojho domu. Vtedy sa dozvedel, že jeho manželka čaká dieťa

Narodenie rozhoduje o zidovskom povode. Kazde dieta,ktore na svet prinasa zidovska matka - ci je to chlapec alebo dievca, je dietatom zidovskeho naroda. Bude mat zidovsku narodnost. nezalezi na bydlisku. Slovo narod svoj povodny vyznam - rozhoduje narodenie dietata a povod matky. Zidovske dieta nikdy nestrati tuto patricnost k zidovskemu narodu. Nemoze ju neskor ani popriet, ziaden urad na to neexistuje. Prislusnik zidovskeho naroda nikdy nemoze popriet svoj povod.

Kazda zidovska matka, na otcovi nezalezi , moze zabranit obrezaniu svojho dietata,ktore sa kona 8.den po narodeni a kedy dostava zidovske dieta svoje meno. Ale ani odmietnutie obriezky neznamena, ze to nebude zidovske dieta. Ani vtedy sa povod nemeni,ak obcan zidovskeho povodu sa stane clenom napr.katolickej cirkvi. Preto plati, ze ten,ktoreho matka je zidovskeho povodu, zidovskou matkou, ma vzdy zidovsky povod. Ak zidovske dieta na osmy den po narodeni neobrezali, zostava neobrezanym zidom.
Skrze obriezku sa dieta sa zacleni do zvazku Abrahama. Dieta sa stava clenom NARODA ZMLUVY, zmluvy Boha s Izraelom. Obriezka je tu znakom zmluvy Boha s narodom Zidov.
Podla prikazu Boha, ktory prijal Mojzis na hore Sinaj a je zidovskym zakonom, dieta ma byt obrezane 8.den po narodeni/3.Mos 13,3/ Je to vzdy osmy den,aj keby to bol sviatok.
Dieta privadzali rodicia do synagogy /kedysi/.Dnes je to obvykle nejaky dom stretavania sa.

Evanjelium podla Lukasa:
Po osmich dnoch,ked ho bolo treba obrezat, DALI MU MENO JEZIS, ktorym ho anjel nazval skor,ako sa pocal v zivote Matky. /Lk 2,20/

Boh chcel, aby Jeho večný Syn prijal ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie.
1 Jn 4, 10
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
Ef 1, 9b-10
Boh si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.

Bože Otče, ty si chcel, aby tvoj večný Syn prijal ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie; prosíme ťa, daj, aby všetci, ktorí ho vyznávajú ako pravého Boha a pravého človeka, mali UCAST na jeho božskej prirodzenosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Dnes vo zvestovaní Pána slávime počiatok našej spásy; preto s dôverou prosme:
Nech sa za nás prihovára svätá Bohorodička.
Bože, ako Panna Mária prijala radostné posolstvo od anjela,
— daj, nech aj my ochotne prijmeme nášho Spasiteľa.
(Nech sa za nás prihovára svätá Bohorodička.)

Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu. Aleluja.

Flp 2, 6-7
Kristus Ježiš, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka

Vaša Matka bola povolaná, aby dúfala napriek tomu, ako sa veci javili, a spoľahla sa v úplnej dôvere jedine na Božie Slovo. Tak sa stala Matkou Slova a darovala vám svojho Syna Ježiša.
/ na sviatok sv.Anny r.1976/

V tento deň, keď celé nebo jasá, keď pozerá na tajomstvo Vtelenia Slova, radujte sa aj vy, ktorí pozeráte na tajomstvo lásky vašej Matky.
Nie je všetkým dané pochopiť toto tajomstvo lásky – je dopriate len tým, ktorí majú čisté srdce: Prostým, maličkým, chudobným. (…)“/r.1976/

V okamihu, keď zaclonená svetlom Ducha som povedala svoje ,áno‘ vôli Pánovej, Slovo Otca, druhá Osoba Najsvätejšej Trojice zostúpila do môjho najčistejšieho lona v očakávaní mojej materinskej spolupráce, aby mala odo mňa svoju ľudskú prirodzenosť a mohla sa tak stať človekom v božskej Osobe môjho Syna Ježiša.
Vidíte, ako sa Boh úplne zveril tomuto svojmu ľudskému tvorovi? Dôvod treba hľadať v tajomstve Božej lásky./25.3.1976/