Choď na obsah Choď na menu
 


Tretie tajomstvo

3. 6. 2010

 

Jezis,

ktoreho si Panna v Betleheme porodila

Lk 2,6

 

"To sa stalo, aby sa splnili slova, ktore povedal ustami prorokov ." 

/ktore Boh povedal ustami prorokov/

" Lud,ktory sedi vo tmach, uvidi velke svetlo."

V mastali, uprostred noci sa NARODILO SA DIETA..

Anjelsky hlas prekvapil  pastierov, ktori nocovali pri stade oviec nedaleko. Dozvedeli sa radostnu zvest o narodeni Spasitela.

Lukas 2,11 pise, ze anjel pastierom oznamil:

 "Dnes sa vam v Davidovom meste narodil Spasitel, Kristus Pan."

a nebeske zastupy zanotili

SLAVA BOHU NA VYSOSTIACH a NA ZEMI POKOJ LUDOM DOBREJ VOLE!"

 

 

 

EMMANUEL

Pôvod mena Emanuel je biblický (hebrejsky Immánú-el – „Boh s nami“).Prvý raz sa spomína v knihe proroka Izaiáša:

„Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7,14; parafrázované v Mt 1,23)

Kristovo narodenie je dovodom toho, ze v smrti sa rodime pre novy zivot.

Mariin porod bol bezbolestny- Maria neniesla v sebe Bozi trest, ktorym boli postihnuti Eva a Adama a cele ludske pokolenie, pretoze zvlastnou milostou Bozou bola uz vopred zasluhou buduceho diela svojho Syna, vykupena. O tomto svedci vo svojom videni aj sv.Brigida.

Radost Vianoc dosvedcuje liturgia,ked sa modli slovami proroka Izaisa / Iz 52,9/,takto:

" Plesajte, jasajte spolu sutiny Jeruzalema, ved Pan potesil svoj lud, vykupil Jeruzalem."

Betlehem1

Betlehem 2

Betlehem3

Betlehem4

Betlehem5

Betlehem6

Betlehem7

Betlehem8

Piesne

 

 

 

 

 

POKOJ JE NAJVACSI DAR PANA, ktory nam bol darovany prave na vianocny den.

JEZIS - DIETA, ktoreho vidime tak krehkeho v okamziku jeho narodenia v Betleheme,

je VECNYM KRALOM POKOJA.

Jeho meno je POKOJ.Jeho dar je POKOJ.

Jeho poslanie je priniest vsetkym POKOJ:

POKOJ MEDZI BOHOM a LUDMI-kvoli POKOJU SA VTELILO SLOVO OTCA V PANENSKOM LONE, narodilo v Betleheme /aby sa na Kalvarii sa obetovalo/.

POKOJ MEDZI VSETKYMI LUDMI: vsetky ludia su Bozie deti, naozajstni Jezisovi bratia a bratia navzajom.

PREZIVANIE BRATSTVA je ZDROJOM POKOJA.

 

Boh prisiel v podobe dietata.

Boh PODIVUHODNE stvoril cloveka a teraz prisiel medzi ludi ako clovek. Dielo vykupenia sa zacalo pocatim Jezisa, ale chvila narodenia je tou, kedy prisiel k nam.

Jezis sa narodil v MASTALI.: Lukas 2,7 pise:

Maria/ zavinula ho do plienok a ulozila do jasiel, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci"

JASLICKY  su znakom chudoby dietata, v ktorom ziari Bozia slava.

Boh s - EMMANUEL -na zemi.

 

 

z Katechizmu:

zobraziť celéTAJOMSTVO VIANOC

525
Ježiš sa narodil v biednej maštali v chudobnej rodine. Prvými svedkami tejto udalosti sú jednoduchí pastieri.(437) V tejto chudobe sa prejavuje nebeská sláva. (2443) Cirkev neprestáva ospevovať slávu tejto noci:
„Dnes Panna privádza na svet Večného
a zem poskytuje jaskyňu Nedostupnému.
Anjeli s pastiermi ho velebia
a mudrci vedení hviezdou putujú,
lebo sa narodilo pre nás
malé Dieťa, večný Boh!

526 „Stať sa dieťaťom“ vo vzťahu k Bohu je podmienkou na vstup do Kráľovstva. Preto sa treba ponížiť, stať sa maličkým, ba viac: treba sa „znova narodiť“ (Jn 3,7), narodiť sa z Boha, aby sme sa stali „Božími deťmi“ (Jn 1,12). Tajomstvo Vianoc sa v nás uskutočňuje, keď sa v nás utvára Kristus. Vianoce sú tajomstvom tejto „obdivuhodnej výmeny“:
Aká obdivuhodná výmena! Stvoriteľ ľudského pokolenia si vzal ľudskú dušu i telo a narodil sa z Panny; bez pričinenia človeka sa stal človekom a dal nám účasť na svojom božstve

Tajomstva z Jezisovho detstva

527 Ježišova obriezka na ôsmy deň po jeho narodení je znakom jeho začlenenia do Abrahámovho potomstva, do ľudu zmluvy, jeho podriadenosti zákonu (580) a jeho oprávnenia na kult Izraela, na ktorom sa bude zúčastňovať po celý život. Tento znak je predobrazom „Kristovej obriezky“, ktorou je krst. (1214)

528 Zjavenie Pána (Epifánia) je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne Sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. (711-716) Zjavenie Pána (Epifánia) zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov (122) a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

 

Zmysel obriezky

Prof. ThDr. Milan Gerka, CSc.

Základné biblické texty: Gn 17,1-44; Lev 12,1-8 Dt 30,6; Lk 2,21; Jn 7,22-23; Rm 4, 9 – 13; Gl 5, 2; Gl 6, 12 – 15; Ef 2, 11 – 21; Kol 3,11. Obriezka v živote mnohých národov Blízkeho Východu bola bežnou záležitosťou. Prorok Jeremiáš to dosvedčuje slovami: „Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – že potrestám všetkých obrezaných na predkožke. Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti ...“ (Jr 9, 24-25) Obriezka spočíva v odrezaní predkožky na pohlavnom úde muža. U niektorých národov bola obriezka praktizovaná aj u žien. Tieto obriezky boli robené z hygienických alebo inných tradičných dôvodov. Spočiatku obrad sa vykonával zbrúsenými kameňmi alebo kamennými nožmi. V stredovekom judaizme sa používal sklený a v súčasnosti oceľový nôž. Pri obriezke dospelých hojenie rany niekedy trvalo aj štyridsať dní (Martinec, 1987, s. 58). V pôvodnej podobe išlo zrejme o obrad z obdobia dospievania alebo o obrad svadobný. Napríklad pred svadbou musel mladý muž podstúpiť istý počet zasväcovacích skúšok, medzi nimi aj obriezku, aby mohol v plnosti splniť úlohu muža. „Pri vykonávaní týchto zasväcovacích obradov nemohla chýbať krvná obeť, ktorá bola predkladaná božstvu ako prosba, aby manželstvo bolo plodné.“ (Von Allmen, 1987, s. 175). V súčasnosti obriezku mužov z hygienických dôvodov praktizujú aj kresťania v Etiópii. Je tradične rozšírená aj u Mohamedánov (Novotný, 1956, s. 529). U Izraelitov obriezka – לָה _ מ – mula mala čisto náboženský význam. Bola viditeľným znakom Zmluvy – tyrIBIB . – Berit (grécky ἡ διαθήκη cirkevnoslovansky завётъ ) medzi Abrahámom, jeho potomstvom a Bohom. Bola konaná na príkaz týchto Hospodinových slov: „Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami ~k,ynEybeW ynIyBe Wrm.v.Ti rv,a] ytiyiyrIBIB. tazO aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kúpený, ktorý nie je z tvojho potomstva“ (Gn 17, 10-12). 2 V Písme čítame, že Abrahám na tieto Božie slová pohotovo reagoval: „Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela a všetkých narodených v jeho dome, i ním za peniaze kúpených sluhov, všetkých mužov zo svojej domácnosti a obrezal im predkožku hneď v deň, keď s ním Boh hovoril. Abrahám bol deväťdesiatročný, keď si dal obrezať predkožku“ (Gn 17, 23-24); „Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal“ (Gn 21, 4). Obriezka je základným – prvoradým náboženským úkonom v Izraeli. Bola vstupom do starozákonnej Cirkvi, podobne ako sv. tajina krstu a pomazania myrom je vstupom do Christovej cirkvi . Izraelita ak by neprijal obriezku, nepatril by do vyvoleného národa. Nemohol by byť ani účastníkom Božích prisľúbení a bol by vyobcovaný zo spoločenstva. Obriezka bola znakom zmluvy s Hospodinom: „Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu\" (Gn 17, 13-14). Obriezkou bol človek zaviazaný plniť vôľu Božiu vyjadrenú v Zmluve a v Hospodinových slovách Abrámovi: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný“ (Gn 17, 1). Podobne s Hospodinom chodil Enoch, ktorý bol vzatý za živa do neba „Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal“ (Gn 5, 22-24, porovnaj Žid 11, 5; Gn 6, 9 a i.). Obriezku na príkaz Boží prevádzal otec, niekedy aj žena (napr. Ex 4, 25-26). Obrad obriezky sa z pravidla konal slávnostným spôsobom pri modlitbe veriacich. Neskôr to bolo v synagóge. Na správnosť a odbornosť obradu - zákroku dozeral – mohel. K dospelým sa neskôr volal lekár, lebo hojenie bolo niekedy pretiahnuté až na 40 dní. (Martinec, 1987, s. 58) Čas na obriezku okrem vyššie uvedeného Božieho príkazu Abrahámovi určovalala aj kniha Zákon רָה _ סֵפֶר הַ „Na ôsmy deň má byť obrezaná predkožka chlapca“ (Lv 12, 3). Pre izraelitov bolo hanbou, ak niekto nebol obrezaný. O tom hovoria Jakubovi synovia a to v súvislosti so svojou sestrou Dinou: „Nemôžeme urobiť niečo také, že by sme neobrezanému mužovi dali svoju sestru, lebo by to bola hanba pre nás“ (Gn 34, 14). Izrael vždy pociťoval odpor k neobrezaným. Neobrezaný človek bol pre nich menejcenným. Vidíme to napríklad z týchto výrokov Písma: „Či niet medzi dcérami tvojich bratov a v celom tvojom ľude ženy, že si ideš brať ženu od neobrezaných Filištíncov?“ (Sud 14, 3); „Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.“ (1 S 17, 36); „Vtedy prikázal Saul svojmu zbrojnošovi: Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci a nerobili si zo mňa posmech“ (1 S 10, 4 podobne Ez 44, 7). 3 Neobrezané je neprípustné pre Izraelitov. Toto vedomie a tradícia tak silne vplývala na Izraelitov, že sa vzťahovala aj na stromy, o čom sa v Písme hovorí: ,,Keď prídete do krajiny a nasadíte rozličné ovocné stromy, pokladajte ich za neobrezané; ich ovocie po tri roky vám bude ako neobrezané; nesmie sa jesť. „Na štvrtý rok bude patriť všetko ich ovocie Hospodinovi ako posvätná obeť chvály. V piatom roku smiete jesť ich ovocie, aby vám i naďalej hojne vydávali svoju úrodu; ja som Hospodin, váš Boh“ (Lev 19, 23-25). Izraelská obriezka bola nevyhnutnou podmienkou pre slávenie Paschy, kde sa Izrael vyhlasuje za ľud, ktorý si Hospodin vyvolil a zachránil: „Ak sa však u teba zdržuje cudzinec a chce sláviť paschu Hospodinovu, musia sa dať všetci jeho mužskí obrezať, len potom môžu pristúpiť a sláviť ju; bude ako domorodec, ale neobrezaný nesmie z nej vôbec jesť“ (Ex 12, 48). V dejinách Izraela bol na obriezku kladený zvláštny dôraz v čase prvej Paschy pri východe z Egypta (Ex 12,44-48) a pri vstupe Izraelitov do Zasľúbenej zeme, kedy všetci neobrezaní na púšti prijali obriezku, aby mohli do nej vstúpiť (Joz 5, 2-8). Náboženský význam obriezky jedinca bol nielen v plnení zmluvy, takpovediac, podpísanej krvou pri tomto akte, ale najmä znakom jednoty obrezaného s Bohom a s vyvoleným národom. Samotnú jednotu obrezaný Izraelita mal preukazovať svojím životom - svojimi skutkami. Preto už v Mojžišovom zákone sa hovorí o duchovnej obriezke slovami „obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví“ (Dt 10, 16). Na jednote Izraelitu s Bohom sa podieľali obe zúčastnené stránky. Preto v Mojžišovom zákone je napísané: „Hospodin, Tvoj Boh, obreže Tvoje srdce i srdce Tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si bol živý“ (Dt 30,6). O tých, ktorí nežili podľa Božieho zákona, prorok Jeremiáš hovorí: „neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu ...“ (Jr 6,10) Obriezka srdca je teda dôležitejšia ako obriezka tela, lebo ona je podstatou vzťahu človeka k Bohu, kým fyzická obriezka je len vonkajším označením toho, že daný človek patrí k vyvolenému ľudu. Isus Christos tiež prijíma obriezku, ňou preukázal jednotu s izraelským národom, ako aj viditeľnú jednotu s Bohom. Inak by nebol začlenený do izraelského spoločenstva a národ by ho nepokladal za Izraelitu. Christos z veľkej lásky k ľudstvu sa rodí v chudobnej betlehemskej jaskyni. Prijíma ľudské telo – obraz služobníka, aby človek, prijmúc jeho vykupiteľské dielo, sa mohol stáť adoptívnym synom Božím a dedičom Božieho kráľovstva. O tom apoštol Pavol hovorí: „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boha syna svojho, narodeného zo ženy, 4 narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo“ (Gl 4, 4-5). Christos bol v úplnej jednote s nebeským Otcom, o čom sám hovorí: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10 ,30). Tým, že prijíma obriezku tela, svedčí aj o jednote s izraelským národom. O Christovom obrezaní Sväté Písmo hovorí: „Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali mu meno Isus, ako ho anjel pomenoval skôr, než sa počal v živote“ (Lk 2, 21). Christos ako Bohočlovek a pravý Izraelita prijíma obriezku z lásky k človeku. Bohoslužobný text sviatku Obrezania Pána o tom hovorí: Не ўстыдёсz всебlгjй бGъ плотски1мъ њбрёзаніемъ њбрёзатисz, но дадE самаго2 себE w4бразъ и3 начертaніе всBмъ ко сп7сeнію: и4бо зак0на творeцъ закHннаz и3сполнsетъ, и3 прbр0кwвъ и3с3сполнsетъ, прbрbр0кwвъ проречє1н1ніz ±же њ нeмъ. и4же вс‰ содержaй г0рестію, и3 пеленaми пови1выйсz, гDи слaва тебЁ. – to znamená, že Tvorca zákona naplňuje zákon a proroctvá, ktoré boli o ňom predpovedané (druhá stichira na veľkej večerni na Hospodi vozvach). Tak prichádza k nám dlho očakávaný Mesiáš. Božský Spasiteľ pri obriezke dostáva meno Isus, grécky Ἰησοῦς, hebrejsky עַ_ֻ יְה Jehošua, ktoré znamená „Hospodin je spása“. Samotná obriezka a celý Mojžišov zákon bol vlastne prípravou k prijatiu Christa a Jeho vykupiteľského diela. Avšak každý, kto neuvažoval o podstate, ale o forme, a formálne plnil Mojžišov zákon, nebol ochotný prijať Christovu pravdu. A preto aj Christa ktorý, hoci pomáhal biednym, liečil chorých, vzkriesil z mŕtvych, nebol ochotný prijať za svojho Mesiáša. Tak Christos prišiel k svojím, a svoji Ho neprijali (Jn 1,11). Po naplnení Christovho spasiteľského diela telesná obriezka v novozákonnej Cirkvi stratila svoj zmysel. Ide tu o duchovný prerod človeka - o nové stvorenie, nie o formálne dodržiavanie Zákona. Apoštol Pavol v liste Galatským túto myšlienku vyjadril slovami: „lebo nezáleží ani na obriezke, ani na neobriezke, ale na novom stvorení.“ (Gl 6,15). ,,So zrušením obriezky sme zbavení kozmických noriem Zákona. Takto je bezvýznamnou aj neobriezka bývalých pohanov. Namiesto toho prichádza nový stav, nová realita – nové stvorenie. Apoštol Jakub napísal: ,,On podľa svojej vlastnej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli prvotinou jeho stvorení“ (Jk 1, 18; porovnaj Rm 1, 25; Žd 4, 13).Všetko toto dosahujeme prostredníctvom Christa, skutočného Božieho syna, ktorý aj nás robí Božími synmi (2Kor 5, 17) (Pružinský, 2004, s. 143). V tomto duchu znejú slová sv. apoštola Pavla nielen na obriezku, ale aj na Mojžišov Zákon ako celok, keď hovorí: „A tak zákon bol naším vychovávateľom pre 5 Christa, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Lebo vierou ste všetci synmi Božími v Christu Isusovi. Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Christa, Christa ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, anie je ani otrok, ani slobodný, nie muž ani žena, lebo všetci ste jedno v Christu Isusovi. A ak ste Christovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa zasľúbenia dedičia (Gl 3,24-29) porovnaj (Kol 3,11). Zákonom bolo ľudstvo vychovávané, aby pochopilo a prijalo podstatu duchovného prerodu – nového stvorenia. Apoštol Pavel to využil pri duchovnom prerode kresťanov zo židovstva, keď obrezal Timotea. Písmo o tom hovorí: „Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka, o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo. Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka. Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme. A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň ...“ (Sk 16,1-5) „Pavlovo počínanie ukazuje, že ani na chvíľu sa nevzdal kresťanských vieroučných zásad, nepovažoval obriezku za podmienku spásy a sledoval iba jeden cieľ: úspešné zvestovanie Evanjelia národom“ (Pružinský, 1996, s. 170). Pamiatku - sviatok Obrezania Isusa Christa pravoslávna Cirkev slávi 1.januára. Sviatok nám hovorí o veľkej Božej láske a o Božej iniciatíve osloviť nás pre život v duchu Christovej pravdy. Zamyslíme sa teda, ako je to s našou vierou a jej plodmi. K tomu nás apoštol Pavol vyzýva slovami: „Preto pamätajte, že ste kedysi boli pohania podľa tela a neobrezanými vás prezývali takzvaní obrezaní, totiž (obrezaní) ľudskou rukou na tele, a že ste boli v tom čase bez Christa, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Isusovi Christovi stali ste sa blízkymi krvou Christovou. Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, nastolil pokoj a oboch v jednom tele zmieril s Bohom skrze kríž, na ktorom zahladil to nepriateľstvo. A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym, lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Isus Christos, na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží“ (Ef 2,11-21). 6 Tieto slová apoštola Pavla svedčia o naplnení Hospodinovho prísľubu – zmluvy - tyrIBIB berit, keď Abramovi povedal: „Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba“ WaceyE ^M.mi ~ykil\'m.W ~yIAIAgl. ^yTit;n>W daom. daom.Bi ^t.ao ytirep.hiw> (Gn 17,6). Teda ide tu nie o jeden národ Abrahámovo potomstvo, ale o národy _ יִ_ לְג Toto slovo je v množnom čísle a zvyčajne sa používa na označenie pohanských národov, je zrejmé, že tu ide o celé ľudstvo – duchovné potomstvo podľa viery a nielen o telesný Izrael, čo vidíme nasledujúcich sv. apoštola Pavla „Či sa teda toto blahoslavenstvo vzťahuje len na obrezaných, a či aj na neobrezaných? Hovoríme totiž: Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť. Ako sa mu teda počítala? Či obrezanému , a či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. A znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery, ktorú mal ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, a aby bol otcom obrezaných, nie však tých , čo sú len obrezaní, ale aj čo kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal ako neobrezaný. Lebo zasľúbenie, že bude dedičom sveta, sa Abrahámovi alebo jeho potomstvu nedostalo zo zákona, ale zo spravodlivosti viery“ (Rim 4, 9- 13 a následne po verš 22). Tropar sviatku На пrт0лэ nгнезрaчнэмъ въ вhшнихъ сэдsй со nц7eмъ безначaльнымъ, и3 б9eственнымъ твои1мъ д¦омъ, бlговоли1лъ є3си2 роди1тисz на земли2, t nтрокови1цы неискусомyжныz твоеS м™ре, ї}се: сегw2 рaди и3 њбрёзанъ бhлъ є3си2 ћкw чlвёкъ nсмоднeвный, слaва всебlг0му твоемY совёту: слaва смотрeнію твоемY: слaва снизхожeнію твоемY, є3ди1не чlвэколю1бче. – „Na prestole ohňom žiariacim na výsosti sediaci s Otcom bezpočiatočným a Božím tvojim duchom, ráčil si sa narodiť na zemi od služobnice neznajúcej muža matky tvojej Isuse, preto obrezaný bol si ako osemdňový, sláva všeblahému tvojmu blahosklonnému rozhodnutiu, sláva láskavej starostlivosti tvojej, sláva blahému tvojmu zostupu k nám, jediný ľudomile.“ 7

Literatúra

Pramene:

1. KITTEL, R. – KAHLE, P.: Biblia Hebraica. 3rd ed. Stuttgart: Württembergische Bibelanstalt, 1937. 2. Biblia: Písmo Sväté Starej a Novej zmluvy. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, Banská Bystrica: Slovenská biblická spoločnosť, 1999. 299 s. ISBN 80-7140-182-X. 3. МИНI~А МЭ~СZЦЪ ДЕКЕ~МВРІЙ. Кіевъ. Въ тmпогрaфіи кіево-печeрской лavры. ¤аt§г. 

Odborná a ďalšia literatúra:

1. DUFOUR, L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb: Kršćanska sadašnjost, 1990. 1632 s.

2. HELLER, J.: Hebrejsko-řecko-latinsko-český slovníček pro bohoslovce. Praha, 1955. 83 s.

3. MARTINEC, A.: Prednášky z biblickej archeológie. Bratislava: Cirkevné nakladateľstvo, 1987. 107 s.

4. NOVOTNÝ, A.: Biblický slovník. Praha: Kalich, 1956. 1405 s.

5. Nový biblický slovník. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1233 s. ISBN 80-85495-65-1.

6. PRUŽINSKÝ, Š.: List svätého Apoštola Pavla Galaťanom. Prešov: PBF PU, 2004. 160 s. ISBN 80-8068-285-2.

7. VON ALLMEN, J.-J.: Biblický slovník.Praha: Kalich, 1987. 356

-
Utorky o
16.30 chodíme s
chlapcami hrávať florbal do telocvične.
Piatky o
15.00 sa stretávame s
deťmi v
pastoračnej miestnosti.
Štvrtky o
19.30 hráme futbal v
telocvični na cirkevnej škole, Bernolákova
č.
18.
máme.
Mládežnícke stretnutia sú kaž
dý piatok po večernej liturgii o
17.30.
Kontakt na kňazov
: tel. fara: 055/6421 712; o. Jozef 0911/711 322; o. Lukáš
0910/435202; o. Pavol 0905/649 335;
w
eb
:
www.kezapad.grkatke.sk
;
Farský
e
-
mail
:
ke.zapad@grkatke.sk
Príprava detí na 1. sv. prijímanie je v
nedele po liturgii o
10. 00.
Prosíme
snúbencov
, ktorí plánujú sobáš v
roku 2013, aby sa hlásili na
predmanželskú prípravu do konca januára 2013. Propravujeme celor
očný plán
školy snúbencov.
Gréckokatolícky občasník
Ročník IX
3/2012
Dobrovoľný príspevok
23.12
.201
2
0,10 €
Sme
opäť na konci ďalšieho roka. S
jeho príchodom
je spojený
aj jeden
z
najväčších a
najk
rajších kresťanských sviatkov cirkevného roka. Sviatok
Narodenia Pána je neopakovateľnou udalosťou. Má svoju duchovnú silu. Je
obľúbený pre deti, mladých,
rodiny,
skôr narodených.
..
Slávime ho v
kruhu
naši
ch rodín.
Sme pripravení urobiť všetko, aby nám nik
to a
nič tieto sviatky
nepokazil.
Intenzívnejšie m
yslíme jeden na druhého, sme otvorenejší pre
odpustenie, máme mäkšie srdcia pre ľudí v
núdzi, opustených, chorých.
Slávenie sviatku nás pozýva do Betlehema, kde sa Boh dotýka ľudského
sveta. Prichádza a
ko bezbranné dieťa, odkázané na človeka
Pannu Mári
u
a
sv.
Jozefa. O
n
,
B
ohatý
,
stáva sa kvôli nám chudobným. On
,
Všemohúci
,
je
bezbranným dieťaťom, ktoré uteká pred Herodesom a
ľudskou zlobou. On,
ktorému patrí všetko, nemá nič, iba prechodne jaskyňu
ma
štaľ.
On, ktorý je
P
ôvodca poriadku a
zákona, podriaďuje sa ľudským zvyklostiam.
On, ktorý je
Slovom večného Otca, stáva sa nemluvňaťom, ktoré sa nám prihovára bez
slova. Je dôležité vstúpiť do betlehemskej jaskyne, vidieť na vlastné oči Boha
Ježiša, kto
rý sa pre nás stal človekom. On
,
Boh
,
prijal ľudskú prirodzenosť, aby
sa nám stal podobným vo všetkom okrem hriechu. Jasle nás pozývajú zamýšľať
sa nad smerovaním
svojh
o života a
konfrontovať ho s
cestou,
ktor
ú
nám ponúka
Ježiš. Cirkev nám chce pomôcť v
na
šom hľadaní cez Rok viery, ktorý otvoril
Svätý Otec Benedikt XVI. Naši biskupi nás pozývajú v rámci roka viery
pozerať sa na svätých Cyrila a
Metoda, ktorí nám tento dar viery priniesli na
naše územie. Veľmi pekne nás v
tomto povzbudzuje Božie slovo: „Pam
ätajte
na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký
bol koniec ich života, a
napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera
i
dnes a
naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a
cudzími náukami, lebo
najlepšie je posi
lňovať srdce milosťou, a
nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo
z
nich žili.“ /Heb 13,7
-
9/
Sme na konci roka, v
ktorom sme
pozývaní
nanovo adorovať Božieho
syna Ježiša, nanovo bojovať o
svoju vieru, nanovo objavovať
správny smer
svojho života.
Prajem všetkým požehnané sviatky Narodenia Pána naplnené radostnou
oslavou Boha a
objavením cesty pravdy, ktorá nás oslobodzuje.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Blood Pressing : Blood pressure chart

(AUndefeaftenna, 8. 10. 2018 9:57)

Pression arterielle est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre determination bat, il pompe le sang par de vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/acheter-cialis-legalement/

What is a bracing blood stress

(AShawBaskSwink, 31. 7. 2018 5:23)

Compression est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque temps votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par de vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-generique-vendu-en-france/

MKH Druhy advent

(Jarka, 23. 5. 2016 19:52)


Dongo (Como, Taliansko), 24. decembra 1997
Svätá noc
VOJDITE SO MNOU
„Vojdite so mnou, milovaní synovia, do jaskyne, kde sa v túto noc narodí moje božské Dieťa.
Nech vás neznepokojuje jej spustnutosť; nech vás neľaká jej bieda; nech vás nestiesni jej osamelosť.
Ona je sladkou ochranou v našej únave; je bezpečným útočišťom v našom putovaní; je vyvolenou kolískou nebeského Otca pre ľudské zrodenie jeho jednorodeného Syna.
Vojdite so mnou do jaskyne v tichosti a v úkone hlbokej poklony.
Večné Slovo Otca sa rodí do svojej ľudskej prirodzenosti; je položené do jasieľ; oslavujú ho anjeli, klaňajú sa mu pastieri, ja, jeho panenská Matka a môj najčistejší ženích, Jozef, ho utešujeme a milujeme.
Uvedomte si, milovaní synovia, ako veľmi Boh miloval svet, keď mu daroval svojho Syna.
Rozjímajte očarení o jasličkách: Boží Syn si vyvolil narodiť sa v chudobe, pokore, osamelosti, v bolesti a v plači.
Cíťte so mnou silnú túžbu naplniť ho každou vďačnosťou: zohrejte ho bozkom vašej kňazskej lásky; odejte ho do čistých šiat vašich čností; osušte jeho slzy drahocenným plátnom vašej obety; klaňajte sa mu spolu s pastiermi čistotou vašej modlitby; pritisnite si ho k srdcu ako váš jediný a najdrahší poklad.
Vojdite so mnou do tejto tmavej jaskyne, ak chcete mať účasť na žiari jeho božského príbytku.
Vojdite so mnou do plnosti časov.
Táto svätá noc privádza čas k jeho plnosti.
Boh nariadil čas na prípravu ľudského narodenia Syna.
Od Adama po Noeho; od Abraháma po Dávida; od patriarchov a prorokov čas bol poznačený dlhým a vrúcnym očakávaním jeho príchodu.
V túto svätú noc sa napĺna čas prvého Adventu.
Lebo sa vám narodí Dieťa, Emanuel, Boh s nami.
Sám Boží Syn má účasť na ľudskej krehkosti, ktorá sa osobitne prejavuje pri jeho narodení, v jeho raste, dospievaní a mladosti.
Nesie ťarchu všetkých bolestí a obetuje sa ako krotký baránok v krvavej obete za vaše vykúpenie a vašu spásu.
Ľudstvo je vykúpené; človek je zachránený; čas dosahuje svoj vrchol, keď zaznamenáva drahocenný okamih všeobecného vykúpenia.
Touto nocou sa začína pre ľudstvo nová cesta, osvietená nádejou a očakávaním jeho druhého príchodu v sláve.
Vojdite so mnou do plnosti časov, ktorá nastane, keď sa Ježiš vráti v jase svojej božskej slávy.
Jeho prvý príchod dosahuje plný význam iba v jeho druhom príchode.
Táto svätá noc predurčuje žiarivý deň, ktorý nezapadne.
Moje Božské Dieťa v jasliach, o ktorom teraz rozjímate a ktoré plače a trasie sa zimou, sa jedného dňa vráti s mocou svojej božskej slávy a privedie čas a dejiny k naplneniu.
Čas a dejiny sa zavŕšia. Svojou božskou a slávnou prítomnosťou všetko obnoví.
Prežívate tajomstvo tohto druhého adventu, ktorý vás pripravuje na prijatie Ježiša, keď sa k vám vráti na nebeských oblakoch.
Iba potom sa naplní druhý advent, ktorý prežívate.
Potom dosiahne čas svoju plnosť.
Potom Nepoškvrnené Srdce vašej nebeskej Matky zvíťazí v konečnom a slávnom víťazstve jej Syna Ježiša.
Vojdite so mnou do plnosti časov a pripravujte sa na prežitie veľkého Jubilea, na ktoré vás pripravuje môj pápež tým, že dáva zostúpiť na svet nádherné svetlo Najsvätejšej Božej Trojice.“

Pokoj Vianoc

(Jarka, 31. 12. 2015 9:15)

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 6 in Nativitate Domini, 2-3, 5: PL 54, 213-216)

Deň Narodenia Pána je dňom zrodu pokoja

Hoci detstvo, ktorým nepohrdla velebnosť Božieho Syna, prešlo postupom času v zrelého muža a hoci sa po triumfe umučenia a zmŕtvychvstania pominuli všetky poníženia, ktoré za nás podstúpil, predsa nám dnešná slávnosť obnovuje svätý začiatok: Ježišovo narodenie z Panny Márie. A keď si uctievame narodenie nášho Spasiteľa, tým oslavujeme aj začiatok svojho života.

Veď Kristovo narodenie je zrodom kresťanského ľudu, narodeniny hlavy sú aj narodeninami tela.

Aj keď má každý povolaný svoje vlastné miesto v poriadku spásy a deti Cirkvi žijú v rozličnom čase, spoločenstvo veriacich ako celok sa zrodilo v tom istom krstnom prameni; a ako sú s trpiacim Kristom ukrižovaní, v jeho zmŕtvychvstaní vzkriesení a v jeho nanebovstúpení povýšení po pravici Otca, tak sa aj v jeho narodení spolu s ním zrodili.

Veď každý veriaci, kdekoľvek na svete sa znova rodí v Kristovi, prerušuje cestu prvotného hriechu a znovuzrodením sa stáva novým človekom. Potom už nie je potomkom telesného otca, ale patrí k pokoleniu Spasiteľa, ktorý sa stal Synom človeka, aby sme sa my mohli stať synmi Božími. Lebo keby sa on nebol takto znížil a zostúpil k nám, svojimi vlastnými zásluhami by k nemu nebol nik došiel.

Preto sama veľkosť udeleného daru vyžaduje od nás primeranú úctu. Tak učí aj svätý Apoštol, že sme neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý pochádza z Boha, aby sme poznali, čo sme dostali od Boha. A my ho nemôžeme nábožne uctiť ináč, iba že mu obetujeme to, čo nám on sám daroval.

A čo môžeme nájsť v pokladnici Pánovej štedrosti vhodnejšie na oslávenie tohto sviatku ako pokoj, ten prvý dar, ktorý pri Pánovom narodení zvestovali spevom anjeli?

Veď pokoj rodí Božie deti, živí lásku a plodí jednotu; pokoj je odpočinkom a večným príbytkom blažených. Jeho vlastným dielom a zvláštnym dobrodením je, že spája s Bohom tých, ktorých oddeľuje od sveta.

Tí teda, „čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“, majú Otcovi prinášať obetu detí zjednotených v pokoji. Všetky adoptované údy sa musia zjednotiť v prvorodenom nového stvorenia, ktorý neprišiel plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal. Lebo Otcova milosť neprijala za dedičov nestvorených ani sebe nepodobných, ale jednomyseľných a zjednotených v láske. Tí, čo boli pretvorení podľa jedného obrazu, musia aj rovnako zmýšľať.

Narodeniny Pána sú narodeninami pokoja, ako hovorí Apoštol: „On je náš pokoj! On z dvoch urobil jeden ľud“, lebo či Žid, či pohan, „skrze neho máme v jednom Duchu prístup k Otcovi“.

Narodenie Dietata

(Jarka, 11. 1. 2013 8:44)


vo chvíli, keď som bola uchvátená do svetla neba pri narodení svojho syna Ježiša na tento svet.....
Narodil sa panenským, obdivuhodným spôsobom zo mňa, svojej Matky.
...Vo chvíli, keď to nikto nečakal,....
/Modra kniha r.1975/

Z modliteb cirkvi

(Jarka, 31. 12. 2012 16:57)

Ako horiaci neporušený ker, čo videl Mojžiš, je tvoje slávne neporušené panenstvo.

Panna pred porodom, pocas porodu a po porode.

Z modlitieb cirkvi

(Jarka, 31. 12. 2012 16:55)



Aká obdivuhodná výmena! Stvoriteľ ľudského pokolenia si vzal ľudskú dušu i telo a narodil sa z Panny; bez pričinenia človeka sa stal človekom a dal nám účasť na svojom Božstve.

Splnilo sa Písmo, keď si sa nevýslovne narodil z Panny: zostúpil si ako rosa na rúno, aby si spasil ľudské pokolenie. Chválime ťa, Bože náš.

Jarka

(O troch kraloch trocha inac, 16. 12. 2012 14:44)

http://tropko.blog.sme.sk/c/74696/Traja-Krali-zeby-K-Marx-F-Engels-a-Voloda-Ulianov.html
Uvadzam to nie preto, aby som sa katolickej cirkvi alebo papezovi vysmievala, ale preto, aby si veriaci krestan uvedomil, ako moze niekto iny premyslat a
zamyslat.

Traja krali/4

(Jarka, 16. 12. 2012 14:41)

POZEHNANIE TROJKRALOVSKOU VODOU
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Traja krali/4

(Jarka, 16. 12. 2012 14:36)

POZEHNANIE TROJKRALOVSKOU VODOU
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Traja krali/3

(Jarka, 16. 12. 2012 14:35)

SVIATOK TROCH KRALOV
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Traja krali/2

(Jarka, 16. 12. 2012 14:31)

Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Traja krali /1

(Jarka, 16. 12. 2012 14:29)

troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Zalm 110- Mesias, Kral a Knaz

(Jarka, 19. 8. 2012 18:49)

Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda †
v posvätnej nádhere.