Rozjimania

1 Ľud, čo kráča v tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo. 2 Rozmnožil si ich jasot, zväčšil si ich radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa raduje pri žatve, ako sa jasá pri delení koristi. 3 Jarmo, čo ho ťaží, palicu na jeho chrbte a prút jeho utláčateľa si zlámal ako v dňoch Midjánčanov. 4 Každá obuv, ktorej dupot otriasa zemou, a každý krvou zmáčaný plášť budú spálené a strávi ich oheň. 5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja. 6 Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 3 in Epiphania Domini, 1-3. 5: PL 54, 240-244)

Pán oznámil svoju spásu po celom svete

Božia milosrdná prozreteľnosť sa rozhodla, že v plnosti času príde hynúcemu svetu na pomoc, a vopred rozhodla, že zachráni všetky národy v Kristovi.

Až raz jeden z nich, blahoslavený Abrahám, dostal prisľúbenie, že bude mať nespočetné potomstvo, ktoré sa nezrodí z telesného semena, ale z plodivej sily viery. Bolo prirovnané k množstvu hviezd, aby sa od otca všetkých národov očakávalo nie pozemské, ale nebeské pokolenie.

Nech vstúpia, nech vstúpia do rodiny patriarchov všetky národy a ako synovia prisľúbenia nech prijmú v Abrahámovom potomstve požehnanie, ktoré jeho synovia podľa tela odmietajú. Nech sa v troch mudrcoch klaňajú všetky národy Pôvodcovi vesmíru a Boh nech je známy nielen v Judei, ale na celom svete, aby všade „v Izraeli bolo jeho meno veľké“ (porov. Ž 76,2).

Milovaní, poučení o týchto tajomstvách Božej milosti oslavujme s pravou radosťou deň svojich prvotín a začiatok povolania pohanov. Vzdávajme vďaky milosrdnému Bohu, „ktorý nás urobil súcimi“, ako hovorí Apoštol, „mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1,12-13); tak, ako prorokoval Izaiáš, „pohanský ľud, čo sedí vo tmách, uzrie veľké svetlo a nad tými, čo bývajú v krajine temnôt smrti, zažiari svetlo“ (Iz 9,1). A ten istý prorok hovorí o nich Pánovi: „Budú ťa vzývať národy, ktoré ťa nepoznali, národy, ktoré o tebe nevedeli, pribehnú k tebe.“ (Iz 55,5)

Tento deň „uvidel Abrahám a zaradoval sa“ (porov. Jn 8,56), keď poznal, že synovia jeho viery budú požehnaní v jeho potomkovi, v Kristovi, a keď videl, že sa pre svoju vieru stane otcom všetkých národov (porov. Rim 4,13-18). „Vzdal Bohu slávu pevne presvedčený, že Boh má moc aj splniť, čo prisľúbil.“ (Rim 4,20-21)

Dávid ospieval tento deň v žalmoch takto: „Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.“ (Ž 86,9) A inde: „Pán oznámil svoju spásu, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.“ (Ž 98,2)

My vieme, že toto sa uskutočnilo vtedy, keď hviezda vyvolala troch mudrcov z ich ďalekej krajiny a priviedla ich ku Kráľovi neba i zeme, aby ho poznali a aby sa mu klaňali. A jej služba je pre nás vzorom ochoty zo všetkých síl slúžiť tej milosti, ktorá volá všetkých ku Kristovi.

V tomto úsilí si musíte, milovaní, vzájomne pomáhať, aby ste v Božom kráľovstve, do ktorého sa vchádza pravou vierou a dobrými skutkami, žiarili ako synovia svetla: skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Bohom Otcom a s Duchom Svätým žije a kraľuje po všetky veky vekov. Am

Dongo (Como, Taliansko), 24. decembra 1997
Svätá noc
VOJDITE SO MNOU
„Vojdite so mnou, milovaní synovia, do jaskyne, kde sa v túto noc narodí moje božské Dieťa.
Nech vás neznepokojuje jej spustnutosť; nech vás neľaká jej bieda; nech vás nestiesni jej osamelosť.
Ona je sladkou ochranou v našej únave; je bezpečným útočišťom v našom putovaní; je vyvolenou kolískou nebeského Otca pre ľudské zrodenie jeho jednorodeného Syna.
Vojdite so mnou do jaskyne v tichosti a v úkone hlbokej poklony.
Večné Slovo Otca sa rodí do svojej ľudskej prirodzenosti; je položené do jasieľ; oslavujú ho anjeli, klaňajú sa mu pastieri, ja, jeho panenská Matka a môj najčistejší ženích, Jozef, ho utešujeme a milujeme.
Uvedomte si, milovaní synovia, ako veľmi Boh miloval svet, keď mu daroval svojho Syna.
Rozjímajte očarení o jasličkách: Boží Syn si vyvolil narodiť sa v chudobe, pokore, osamelosti, v bolesti a v plači.
Cíťte so mnou silnú túžbu naplniť ho každou vďačnosťou: zohrejte ho bozkom vašej kňazskej lásky; odejte ho do čistých šiat vašich čností; osušte jeho slzy drahocenným plátnom vašej obety; klaňajte sa mu spolu s pastiermi čistotou vašej modlitby; pritisnite si ho k srdcu ako váš jediný a najdrahší poklad.
Vojdite so mnou do tejto tmavej jaskyne, ak chcete mať účasť na žiari jeho božského príbytku.
Vojdite so mnou do plnosti časov.
Táto svätá noc privádza čas k jeho plnosti.
Boh nariadil čas na prípravu ľudského narodenia Syna.
Od Adama po Noeho; od Abraháma po Dávida; od patriarchov a prorokov čas bol poznačený dlhým a vrúcnym očakávaním jeho príchodu.
V túto svätú noc sa napĺna čas prvého Adventu.
Lebo sa vám narodí Dieťa, Emanuel, Boh s nami.
Sám Boží Syn má účasť na ľudskej krehkosti, ktorá sa osobitne prejavuje pri jeho narodení, v jeho raste, dospievaní a mladosti.
Nesie ťarchu všetkých bolestí a obetuje sa ako krotký baránok v krvavej obete za vaše vykúpenie a vašu spásu.
Ľudstvo je vykúpené; človek je zachránený; čas dosahuje svoj vrchol, keď zaznamenáva drahocenný okamih všeobecného vykúpenia.
Touto nocou sa začína pre ľudstvo nová cesta, osvietená nádejou a očakávaním jeho druhého príchodu v sláve.
Vojdite so mnou do plnosti časov, ktorá nastane, keď sa Ježiš vráti v jase svojej božskej slávy.
Jeho prvý príchod dosahuje plný význam iba v jeho druhom príchode.
Táto svätá noc predurčuje žiarivý deň, ktorý nezapadne.
Moje Božské Dieťa v jasliach, o ktorom teraz rozjímate a ktoré plače a trasie sa zimou, sa jedného dňa vráti s mocou svojej božskej slávy a privedie čas a dejiny k naplneniu.
Čas a dejiny sa zavŕšia. Svojou božskou a slávnou prítomnosťou všetko obnoví.
Prežívate tajomstvo tohto druhého adventu, ktorý vás pripravuje na prijatie Ježiša, keď sa k vám vráti na nebeských oblakoch.
Iba potom sa naplní druhý advent, ktorý prežívate.
Potom dosiahne čas svoju plnosť.
Potom Nepoškvrnené Srdce vašej nebeskej Matky zvíťazí v konečnom a slávnom víťazstve jej Syna Ježiša.
Vojdite so mnou do plnosti časov a pripravujte sa na prežitie veľkého Jubilea, na ktoré vás pripravuje môj pápež tým, že dáva zostúpiť na svet nádherné svetlo Najsvätejšej Božej Trojice.“

Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 6 in Nativitate Domini, 2-3, 5: PL 54, 213-216)

Deň Narodenia Pána je dňom zrodu pokoja

Hoci detstvo, ktorým nepohrdla velebnosť Božieho Syna, prešlo postupom času v zrelého muža a hoci sa po triumfe umučenia a zmŕtvychvstania pominuli všetky poníženia, ktoré za nás podstúpil, predsa nám dnešná slávnosť obnovuje svätý začiatok: Ježišovo narodenie z Panny Márie. A keď si uctievame narodenie nášho Spasiteľa, tým oslavujeme aj začiatok svojho života.

Veď Kristovo narodenie je zrodom kresťanského ľudu, narodeniny hlavy sú aj narodeninami tela.

Aj keď má každý povolaný svoje vlastné miesto v poriadku spásy a deti Cirkvi žijú v rozličnom čase, spoločenstvo veriacich ako celok sa zrodilo v tom istom krstnom prameni; a ako sú s trpiacim Kristom ukrižovaní, v jeho zmŕtvychvstaní vzkriesení a v jeho nanebovstúpení povýšení po pravici Otca, tak sa aj v jeho narodení spolu s ním zrodili.

Veď každý veriaci, kdekoľvek na svete sa znova rodí v Kristovi, prerušuje cestu prvotného hriechu a znovuzrodením sa stáva novým človekom. Potom už nie je potomkom telesného otca, ale patrí k pokoleniu Spasiteľa, ktorý sa stal Synom človeka, aby sme sa my mohli stať synmi Božími. Lebo keby sa on nebol takto znížil a zostúpil k nám, svojimi vlastnými zásluhami by k nemu nebol nik došiel.

Preto sama veľkosť udeleného daru vyžaduje od nás primeranú úctu. Tak učí aj svätý Apoštol, že sme neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý pochádza z Boha, aby sme poznali, čo sme dostali od Boha. A my ho nemôžeme nábožne uctiť ináč, iba že mu obetujeme to, čo nám on sám daroval.

A čo môžeme nájsť v pokladnici Pánovej štedrosti vhodnejšie na oslávenie tohto sviatku ako pokoj, ten prvý dar, ktorý pri Pánovom narodení zvestovali spevom anjeli?

Veď pokoj rodí Božie deti, živí lásku a plodí jednotu; pokoj je odpočinkom a večným príbytkom blažených. Jeho vlastným dielom a zvláštnym dobrodením je, že spája s Bohom tých, ktorých oddeľuje od sveta.

Tí teda, „čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“, majú Otcovi prinášať obetu detí zjednotených v pokoji. Všetky adoptované údy sa musia zjednotiť v prvorodenom nového stvorenia, ktorý neprišiel plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal. Lebo Otcova milosť neprijala za dedičov nestvorených ani sebe nepodobných, ale jednomyseľných a zjednotených v láske. Tí, čo boli pretvorení podľa jedného obrazu, musia aj rovnako zmýšľať.

Narodeniny Pána sú narodeninami pokoja, ako hovorí Apoštol: „On je náš pokoj! On z dvoch urobil jeden ľud“, lebo či Žid, či pohan, „skrze neho máme v jednom Duchu prístup k Otcovi“.

vo chvíli, keď som bola uchvátená do svetla neba pri narodení svojho syna Ježiša na tento svet.....
Narodil sa panenským, obdivuhodným spôsobom zo mňa, svojej Matky.
...Vo chvíli, keď to nikto nečakal,....
/Modra kniha r.1975/

Ako horiaci neporušený ker, čo videl Mojžiš, je tvoje slávne neporušené panenstvo.

Panna pred porodom, pocas porodu a po porode.

Aká obdivuhodná výmena! Stvoriteľ ľudského pokolenia si vzal ľudskú dušu i telo a narodil sa z Panny; bez pričinenia človeka sa stal človekom a dal nám účasť na svojom Božstve.

Splnilo sa Písmo, keď si sa nevýslovne narodil z Panny: zostúpil si ako rosa na rúno, aby si spasil ľudské pokolenie. Chválime ťa, Bože náš.

http://tropko.blog.sme.sk/c/74696/Traja-Krali-zeby-K-Marx-F-Engels-a-Voloda-Ulianov.html
Uvadzam to nie preto, aby som sa katolickej cirkvi alebo papezovi vysmievala, ale preto, aby si veriaci krestan uvedomil, ako moze niekto iny premyslat a
zamyslat.

POZEHNANIE TROJKRALOVSKOU VODOU
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

POZEHNANIE TROJKRALOVSKOU VODOU
Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

SVIATOK TROCH KRALOV
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

Zdroj:http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/

Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda †
v posvätnej nádhere.