Rozjimania

Zmrtvýchvstání našeho Pána Ježíše Krista
sv. Brigita Švédská

"Můj Syn vstal z mrtvých jako silný lev, neboť potřel ďáblovu moc a vytrhl duše svých vyvolených, kteří s ním vystoupili do nebeské radosti", uvádí o události vzkříšení Ježíše Krista mystička sv. Brigita Švédská (+1373), patronka Evropy.

Maria mluví k nevěstě: Můj Syn vstal z mrtvých jako silný lev, neboť potřel ďáblovu moc a vytrhl duše svých vyvolených, kteří s ním vystoupili do nebeské radosti. Ale možná se zeptáš, kde byly ty duše, jež tehdy vysvobodil z předpeklí, dokud nevystoupil na nebe? Odpovídám ti, že byly v jakési radosti známé jen mému Synovi. Neboť kdekoli byl a je můj Syn, tam byla a je sláva a radost, jako řekl lotrovi: „Dnes budeš se mnou v ráji."[1] Také v Jeruzalémě povstalo mnoho zesnulých svatých, které jsme viděli a jejichž duše vystoupily s mým Synem, ale těla očekávají s jinými soud a vzkříšení. Mně však, která jsem Matkou Boží, když jsem po jeho smrti byla sklíčena nepochopitelnou bolestí, se zjevil týž můj Syn dříve než jiným a ukázal se mi hmatatelně, utěšuje mě a připomínaje, že viditelně vystoupí na nebe. A i když to není zapsáno pro mou pokoru, přece tomu tak opravdu bylo, že můj Syn, když povstal, se mně ukázal dříve než komukoli jinému.

Poznámky:
[1] Lk 23,43.

(Zjevení svaté Brigity o životě a utrpení Ježíše Krista a jeho slavné matky Panny Marie, XXII. Přeložil Ludvík Vrána. Text převzat z knihy Tajemná slova. Zjevení a vidění svaté Brigitty Švédské, Olomouc 1938. Pro lepší srozumitelnost jazykově upraveno redakcí Revue Theofil

Marian Lenner
Marian Lenner
2 weeks ago
Čítal som si o tom, lebo ma počítanie troch dní tiež zaujalo. Nakoniec som zistil, že je to jednoduché. Vtedy a tam sa nerátali dni tak, ako sme si zvykli dnes. Ďalší deň sa začínal po západe slnka, teda všetko sedí: V piatok popoludní Ježiš zomrel = v prvý deň. V piatok po západe slnka začal druhý deň, ktorý trval do sobotného západu slnka = keď skončil druhý deň. V sobotu po západe slnka začal tretí deň, v nedeľu ráno počas pokračujúceho tretieho dňa sa ľudia dozvedajú, že Ježiš v hrobe nie je.

Capoliveri (Livorno, Taliansko), 30. marca 1997
Veľkonočná nedeľa
SVEDOK ZMŔTVYCHVSTANIA
„Prežívajte spolu s vašou nebeskou Matkou bezhraničnú radosť tohto dňa Veľkej noci.
Kristus žije!
Kristus vstal z mŕtvych!
Keď sa mi zjavil Ježiš vo svetle svojho osláveného tela v celej svojej božskej nádhere a ako Syn sa sklonil, aby zacelil všetky rany mojej materskej bolesti, moje srdce bolo zaplavené prekypujúcou veľkonočnou radosťou.
Kristus žije! Kristus vstal z mŕtvych!
Ja som sa stala prvým a mlčanlivým svedkom jeho zmŕtvychvstania.
Prvým svedkom, lebo Ježiš si želal, aby predovšetkým jeho Matka mala účasť ako prvá na tejto veľkonočnej radosti.
Som však mlčanlivým svedkom, lebo úloha ohlasovať svetu tento nádherný božský zázrak bola zverená nábožným ženám a učeníkom.
Som svedkom zmŕtvychvstania.
Mojou úlohou bolo posilňovať vieru a napomáhať jej rastu u tých, ktorí v neho uverili.
Dodávala som novú odvahu tým, čo si mysleli, že sa všetko skončilo. Žiadala som nábožné ženy, aby sa ponáhľali k hrobu, o ktorom som vedela, že je prázdny. Posilnila som vieru apoštolov, keď som im povedala, ako sa mi Ježiš ako prvej zjavil v jase svojej božskej slávy.
V Evanjeliách sa o tom nehovorilo, lebo mojou úlohou Matky je byť mlčanlivým svedkom zmŕtvychvstania

Capoliveri (Livorno, Taliansko), 3. apríla 1994
Veľkonočná nedeľa
JE TO VEĽKONOČNÁ RADOSŤ
„Majte dnes účasť na radosti vašej nebeskej Matky, ktorá prežíva blaženú hodinu vzkriesenia syna Ježiša.
Každá bolesť sa utíši, každá rana sa zacelí vo chvíli, keď sa v žiari svojho osláveného tela približuje ku mne Ježiš, berie ma do náručia, privinie si ma k svojmu prebodnutému Srdcu, z ktorého vychádza lúč mocného svetla, ktorý ma celú ovinie a ponorí do mora obrovskej blaženosti.
Aký je krásny môj Syn v žiari svojho osláveného a božského tela! Už sa stráca spomienka na jeho telo dotlčené a potupené, bičované a doráňané, dopichané tŕňami, prebodnuté klincami, ukrižované a umučené, zložené z kríža a uložené do hrobu.
Teraz je jeho telo plné energie a sily, žiari vo svojej božskej nádhere, vyžaruje jas a moc, vysiela lúče nadľudského svetla, vytvára novú harmóniu života a pokoja, otvára sa ako nežné pohladenie, aby zacelilo všetky rany mojej materinskej bolesti. Syn a Matka sa znova spájajú do jedinej radosti.
Je to veľkonočná radosť.
Je to radosť, ktorá zachvacuje celé ľudstvo, pretvorené podľa plánu Otca.
To je veľkonočná radosť, ktorá zostupuje na všetko stvorenstvo, obnovené a spasené jeho krvavou obetou.
Je to veľkonočná radosť, ktorá prichádza až k zosnulým, aby oslobodila z temnôt smrti duše všetkých spravodlivých v očakávaní.
Je to veľkonočná radosť, ktorá preniká všetkých ľudí, navrátených ako synov do náručia nebeského Otca.
Je to veľkonočná radosť, ktorá potešuje Cirkev na bolestnej ceste, lebo aj ona je dnes povolaná žiť hodiny Getseman a Kalvárie.
Je to veľkonočná radosť, ktorá preniká do sŕdc všetkých mojich synov, potešených a povzbudených k tomu, aby žili bolestnú dobu očisty a veľkého súženia.
Je to veľkonočná radosť, ktorá osvecuje vašu nádej a dáva bezpečnú odpoveď na veľké očakávanie všetkých.
Je to veľkonočná radosť, ktorá vstupuje do vašej doby a pripravuje ju na najväčšiu udalosť celých dejín. Lebo veľkonočné vzkriesenie sa dovŕši v plnosti iba vtedy, keď sa Ježiš vráti v sláve, aby ustanovil medzi vami svoje kráľovstvo, keď všetci splnia Otcovu vôľu a keď sa dostane dokonalej oslavy Najsvätejšej Božskej Trojici.“

Pán vstal z mŕtvych! ALELUJA!
“Zobuď sa ty, čo spíš, vstaň
z mŕtvych a osvieti ťa Kristus.
Ja som tvoj Boh, ktorý sa pre teba stal tvojím synom;
v danej mne moci tebe a tým, ktorí z teba pochádzajú, teraz hovorím,
a tým, ktorí sú vo väzení
prikazujem: Buďte slobodní!
Tým, ktorí sú vo tme:
Vyjdite na svetlo!
Tým, ktorí sú mŕtvi:
Vstaňte z mŕtvych!
A tebe prikazujem:
Zobuď sa ty, čo spíš!
Veď som Ťa nestvoril na to,
aby si ostal väzňom v podsvetí.
Vstaň z mŕtvych!
Ja som životom mŕtvych!
Vstaň z mŕtvych, dielo mojich rúk!
Vstaň z mŕtvych obraz,
urobený na moju podobu!
Vstaň z mŕtvych, odíďme odtiaľto!
Ty vo mne a ja v tebe
sme skutočne jedinečná
a nerozdielna prirodzenosť.
Pre teba ja, tvoj Boh,
som sa stal tvojím synom.
Pre teba ja, Pán, som prijal
prirodzenosť sluhu.
Pre teba ja, ktorý som
na nebesiach, zostúpil som na zem a zišiel až pod zem.
S tebou, človeče, som zdieľal ľudskú slabosť.
No potom som sa stal slobodným medzi mŕtvymi …
Nebeský trón je pripravený,
služobníctvo čaká na príkazy,
sála je už zariadená, hostina pripravená, večný príbytok ozdobený
a brány sú otvorené …
a od večnosti je pripravené
pre teba Kráľovstvo Božie.”
(Sv. Epifanio di S alamine

Jasajme v Kristovi, ktorý svojou mocou znova postavil zborený chrám svojho tela, a vrúcne ho prosme:

Pane, udeľ nám ovocie svojho vzkriesenia.

Kriste, Spasiteľ, pri svojom vzkriesení si zvestoval ženám a apoštolom radosť, že si priniesol celému svetu spásu;

— urob nás svojimi svedkami.

(Pane, udeľ nám ovocie svojho vzkriesenia.)

Ty si svojim verným sľúbil vzkriesenie, pri ktorom vstaneme k novému životu;

— urob z nás hlásateľov svojho evanjelia.

(Pane, udeľ nám ovocie svojho vzkriesenia.)

Ty si sa viac ráz zjavil apoštolom a vdýchol si na nich Ducha Svätého;

— oživ v nás dary svojho Ducha, ktorý všetko obnovuje a posväcuje.

(Pane, udeľ nám ovocie svojho vzkriesenia.)

Ty si sľúbil svojim učeníkom, že s nimi zostaneš až do skončenia sveta;

— zostaň s nami dnes a po všetky dni nášho života.

(Pane, udeľ nám ovocie svojho vzkriesenia.)

Modlime sa.
Všemohúci Bože, Kristovým zmŕtvychvstaním urobil si nás novým stvorením pre večný život; prosíme ťa, daj nám pevnú vieru a nádej, aby sme nikdy nepochybovali, že sa splnia tvoje prisľúbenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov

Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

1694 Kresťania, včlenení krstom do Krista, (1267) sú „mŕtvi hriechu“ a žijú „Bohu v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6,11); tak majú účasť na živote Zmŕtvychvstalého. Nasledujúc Krista a spojení s ním, môžu napodobňovať „Boha ako milované deti“ a žiť „v láske“ (Ef 5,1-2) tým, že prispôsobia svoje myšlienky, slová a skutky zmýšľaniu „Krista Ježiša“ (Flp 2,5) a budú nasledovať jeho príklad

Pán vstal z mŕtvych, ako bol povedal; jasajme a veseľme sa všetci, lebo on kraľuje naveky! Aleluja! Aleluja! Aleluja!

Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.

Dejiny Jeruzalemskej pravoslávnej cirkvi po stáročia spomínajú zostúpenie Blahodatného ohňa v chráme Kristovho vzkriesenia v Jeruzaleme.
Čo je to blahodatný oheň? Svätý oheň sa objavuje v Jeruzaleme v tomto chráme už takmer 2000 rokov na Veľkú noc ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Prichádza "odnikadiaľ".
Vedci doteraz nie sú schopní objasniť pod

statu zábleskov a svetiel, ktoré je možné pozorovať počas obradu zostúpenia.
Táto udalosť sa deje naBielu sobotu pri zhasnutí všetkých sviečok a lámp v chráme. Okolo 13.30 jeruzalemský patriarcha vstupuje do Kristovho hrobu. Podľa obradu sa vyzlieka a zostáva oblečený iba v spodnom kňažskom odeve. Toto robí preto, aby bolo zjavné, že si so sebou neprináša žiadne zápalky, alebo čokoľvek iné, čo by mohlo zapáliť oheň. Patriarchu preverujú židovskí policajti a sledujú to aj predstavitelia iných vierovyznaní. Potom patriarcha vstupuje do kuvuklie, čo je malá kaplnka uprostred chrámu Božieho hrobu. Je v nej malá jaskynka s autentickým Pánovým hrobom. Pred tým, než do nej patriarcha vstúpi, je taktiež starostlivo prehliadnutá. Dvere sa zatvoria a rozhostí sa napäté ticho. Všetci sa modlia a prosia Boha o dar blahodatného ohňa. Podľa tradície rok, keď oheň nezostúpi, bude posledný a jeruzalemský chrám bude zničený.
Pred zostúpením ohňa začínajú chrám osvetľovať záblesky svetla, preskakujú malé blesky, môžu sa samy zapáliť olejové lampy a z ikon začne vytekať vonný olej - myro. Na modlitby patriarchu i celej Cirkvi sa zázračným spôsobom pri nepochopiteľných bledomodrých zábleskoch v hrobe Ježiša Krista zapália sviečky, s ktorými potom patriarcha výjde z hrobu a rozdá svetlo všetkým zhromaždeným veriacim. Podivuhodné je, že tento oheň prvých 5 - 10 minút vôbec nepáli. Prítomní sa v ňom doslova omývajú , vodia ho po rukách , tvárach, naberajú ho do dlaní. Tento oheň nespáli vlasy, ale dokáže zapáliť sviečky a olejové lampy.
Blahodatný oheň potom veriaci roznášajú v špeciálnych lampách letecky do svojich Cirkví, kde sa tiež rozširuje po jednotlivých chrámoch v mestách a obciach.



Jeruzalemská cirkev má mimoriadne postavenie v Kristovej cirkvi. Preto aj verš z večierne na bielu sobotu o nej hovorí:
- Radujsa svätý Sion, matka Cirkvi, Boží príbytok:
lebo ty si vzkriesením prvý prijal odpustenie hriechov.
Centrom Veľkonočných sviatkov v Jeruzaleme je Chrám Kristovho Vzkriesenia, ktorý sa nachádza na Golgote, predtým častokrát nazývanej aj Údolie mŕtvych, lebo tam sa vykonávali popravy. Toto teritórium bolo kedysi za hradbami starého mesta.
Po zbúraní Jeruzalema rímanmi a jeho obnove v roku 136 rímskym cisárom Hadriánom, pohania v snahe, aby toto miesto nebolo navštevované a uctievané kresťanmi, v tejto lokalite vybudovali pohanské chrámy zasvätené Venuši a Jupiterovi.
Kresťania si však dobre pamätali miesto, kde bol Kristus ukrižovaný a pochovaný. Tajne ho navštevovali a podľa svojich možností úzkostlivo naň dohliadali ako na svätú vec, lebo vedeli, že ani Venuša ani Jupiter ako božstvá neexistujú a nemôžu poškvrniť miesto, kde bola vykonaná naša spása.
V roku 326, keď svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, navštívila Jeruzalem, na základe dôkladného prieskumu určila miesto chrámového priestoru. V ňom sa nachádzali miesto ukrižovaniaJežiša Krista, kameň na ktorom bol čiastočne pomazaný pred uložením do hrobu, samotný Ježišov hrob a aj miesto kde bol zázračným spôsobom po 300 rokoch nájdený jeho pravý kríž.
Chrám, ktorý vidíme v súčasnej podobe, je veľmi rozsiahly. Jeho základnú časť spravuje Grécky pravoslávny patriarchát jeruzalemský. V chráme sa nachádza aj oltár a bohoslužobná miestnosť, ktorý používa rímsko-katolícka cirkev. Bohoslužobné priestory tu má aj arménska cirkev. No dejinné udalosti sa vyvinuli tak, že kľúče od chrámu, ktorý má jeden hlavný vchod, držia moslimovia.

"Můj Syn vstal z mrtvých jako silný lev, neboť potřel ďáblovu moc a vytrhl duše svých vyvolených, kteří s ním vystoupili do nebeské radosti",
uvádí o události vzkříšení Ježíše Krista mystička sv. Brigita Švédská (1303-1373), patronka Evropy.



Maria mluví k nevěstě: Můj Syn vstal z mrtvých jako silný lev, neboť potřel ďáblovu moc a vytrhl duše svých vyvolených, kteří s ním vystoupili do nebeské radosti. Ale možná se zeptáš, kde byly ty duše, jež tehdy vysvobodil z předpeklí, dokud ne­vystoupil na nebe? Odpovídám ti, že byly v jakési radosti známé jen mému Synovi. Neboť kdekoli byl a je můj Syn, tam byla a je sláva a radost, jako řekl lotrovi: „Dnes budeš se mnou v ráji."[1] Také v Je­ruzalémě povstalo mnoho zesnu­lých svatých, které jsme viděli a jejichž duše vy­stoupily s mým Synem, ale těla očekávají s jinými soud a vzkříšení. Mně však, která jsem Matkou Boží, když jsem po jeho smrti byla sklíčena nepochopitelnou bolestí, se zjevil týž můj Syn dříve než ji­ným a ukázal se mi hmatatelně, utěšuje mě a připomínaje, že viditelně vystoupí na nebe. A i když to není zapsáno pro mou pokoru, přece tomu tak opravdu bylo, že můj Syn, když povstal, se mně ukázal dříve než komukoli jinému.



(Zjevení svaté Brigity o životě a utrpení Ježíše Krista a jeho slavné matky Panny Marie, XXII. Přeložil Ludvík Vrána. Text převzat z knihy Tajemná slova. Zjevení a vidění svaté Brigitty Švédské, Olomouc 1938. Pro lepší srozumitelnost jazykově upraveno redakcí Revue Theofil