Choď na obsah Choď na menu
 


Stvrte tajomstvo

3. 6. 2010

 

 

JEZIS,

ktory Ta,Panna, do neba vzal 

 

 

  „Bolo správne, že si ju uchránil od porušenia v hrobe, lebo z nej podivuhodným spôsobom vzal si telo a narodil sa tvoj Syn, pôvodca života“

./prefacia zo Sviatku Nanebovzatia/

 

Nauka o nanebovzati je ZAVAZNY CLANOK VIERY - DOGMA. Vyhlasil ju 1.novembra 1950 papez Pius XII. /Bola to posledna vyhlasena dogma kat.cirkvi/.

 

Slová vyhlásenia sa nachádzajú v dogmatickej bule "Munificentissimus Deus" a hovoria:

 

„Napokon bola Nepoškvrnená Panna, uchránená a nedotknutá pred akoukoľvek škvrnou dedičného hriechu, po dokončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov  víťazovi nach hriechom  smrťou. Nanebovzatie presvätej Panny je výnimočnou účasťou na zmŕtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatných kresťanov“.

 

Na com sa zakladalo vyhlasenie dogmy?

 Výsada nanebovzatia preblahoslavenej Panny vyplýva z jej bezhriešnosti (milostiplná) a z jej božského materstva. Panna Maria bola buducou zasluhou Jezisa Krista oslobodena od dedicneho hriechu a bola pocata neposkvrnena. Nebola poskvrnena ziadnym oso bnym hriechom - TOTA PULCHRA.

Pravda dogmy  v neomylnom vyhlaseni papeza,mala  zaklad vo vseobecnom suhlase a voli v cirkvi / takyto suhlas prichadza len zkrze Ducha svateho po rokoch cakania/ a teologickej vhodnosti / nebolo prekazok na teologickej urovni/. V r.1946 pred vyhlasenim dogmy papez poziadal o vyjadrenie  vsetkych biskupov sveta. 99% biskupov sa vyjadrilo k vyhlaseniu dogmy pozitivne - t.zn. exitoval vseobecny suhlas. Co sa tyka teologickej vhodnosti - ucenie novej dogmy podporilo ucenie o Neposkrnenom Pocati, o  vecnom Panenstve a ucenie o  Bozom Materstve Panny Marie.

 

Vieroučná konštitúcia 2. vatikánskeho koncilu o Cirkvi "Lumen gentium" (Svetlo národov) hovorí v ôsmej kapitole: "Nepoškvrnená Panna, uchovaná od akejkoľvek škvrny dedičnej viny po skončení tohto pozemského života bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy a Hospodin ju povýšil za kráľovnú vesmíru, aby sa ešte viac stala podobnou svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou." (LG 59)

 

 

Ježiš vstal zmŕtvych s telom i dušou,  vystupil do neba z telom /premenenym/ a dusou,ale On bol Bohom.

Panna Maria bola vzata do neba, pre spasonosne zasluhy Jezisa Krista a pre svoje velkolepe vyvolenie v plane spasy, i pre svoje vlastne zasluhy /nova Eva/.

V nanebovzatí Panny Márie máme potvrdenie aj nášho určenia pre nebo -aj my sme určení mať  oslávené telo a nesmrteľnú dušu v nebi.

Clovek musi cakat na Posledny den sudu , aby mohol mat ucast na vzkrieseni tela. Ale telo Marie bolo pripravene ist do neba. Hoci bola dcerou Evy /pocata matkou a otcom/, ktora mala podliehat dedicnemu hreichu, jej dusa nebola zatazena dedicnym hriechom /pre zasluhy Jezisovho vykupenia/ - preto ma titul NEPOSKVRNENE POCATIE.Pocas celeho zivota na rozdiel od prvej Evy nepoznala jej dusa hriech, nebola na nej ani najmensia skvrna hriechu. tak nekonecne vysoka bola jej svatost, jej vernost, jej poslusnost , preto ma titul NEPOSKVRNENA CISTOTA. A preto bola pripravena na nebo telom i dusou,

 

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Pôvodný názov sviatku nanebovzatia bol po latinsky "dormitio" (usnutie), po grécky "koimézis", po starosloviensky "uspenie". Tak sa nazýva aj svätyňa na Sionskom vrchu v Jeruzaleme. Hoci niektorí starší svedkovia cirkevnej tradície sa nazdávali, že Panna Mária dokončila svoj pozemský život pri sv. Jánovi evanjelistovi v Efeze, celkove prevládalo presvedčenie, že zomrela v Jeruzaleme, a to azda ešte pred konečným rozchodom apoštolov okolo r. 50.
 
Izrael, Jeruzalém, chrám Zesnutí Panny Marie na hoře Sion
 
 
Katolicka cirkev  slavi SVIATOK NANEBOVZATIA Panny Marie 15.augusta kazdy rok.
 
 Tento sviatok oslavujú aj gréckokatolíci a pravoslávni, tiež 15. augusta, ale pod názvom Zosnutie presvätej Bohorodičky (Uspenie). Predchádza mu 14-dňový Uspenský pôst – zdržanie sa mäsa a mliečnych výrobkov. Je to tretí alebo štvrtý najdlhší pôst v byzantskom liturgickom roku po Veľkom pôste, Filipovke a niekedy aj po Petro-pavlovskom (Apoštolskom) pôste.
Vychodna ortodoxna cirkev , ktora nasleduje  Juliansky kalendar, ho slavi 28.augusta. Armenska apostolska cirkev ho slavi v nedelu najblizsiu k 15.augustu.

Napriek veľkému významu sviatku v pravoslávnom liturgickom kalendári toto učenie nie je považované za dogmu ako v katolíckej cirkvi, pretože táto dogma bola vyhlásená rímskokatolíckym pápežom, ktorého autoritu východná pravoslávna cirkev neuznáva.
 
Pravoslávna cirkev (iné názvy: pravoslávie, ortodoxná cirkev, ortodoxia, byzantská pravoslávna/ortodoxná cirkev, východná pravoslávna/ortodoxná cirkev, nepresne: východná cirkev; staršie: grécka pravoslávna/ortodoxná cirkev (v širšom zmysle); z pohľadu pravoslávnych aj: pravoslávna/ortodoxná všeobecná cirkev je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev. Nájdeme ju najmä na Balkáne, východnej Európe a na Blízkom východe. Často býva nesprávne zamieňaná s gréckokatolíckou cirkvou, ktorá používa východný obrad, ale inak spadá pod právomoc rímskeho pápeža, teda patrí ku katolíckej cirkv
 
Ucenie o Nanebovzati Panny Marie je starobyle ucenie, ktoreho korene siahaju do 5.storocia , ale protestanstska cirkev ho odmieta s tvrdenim, ze niet o nom zmienky v Biblii /sola Scriptura/. Katolicka cirkev uplatnuje pravdu o Nanebovzati podla inej autority / dogma/.
 
Existuje spolocne vyhlasenie katolickych a anglikanskych teologov vo Velkej Britanii  z r.2005, v ktorom sa vyhlasuje spolocna viera v Nanebovzatie Panny Marie.
 
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
Dátum 15. augusta na slávenie sviatku "Usnutia" povodne určil byzantský cisár Maurikios (Maurícius), ktorý vládol v rokoch 582-602. V siedmom storočí preniesli tento sviatok do Ríma spolu s inými mariánskymi sviatkami východní mnísi. Za pápeža sv. Sergeja I. (687-701) bol už známy a mal slávnostnú podobu (sprievod s litániami). Neskôr názov "Dormitio" zmenili na "Assumptio in caelum" - Nanebovzatie

  Prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie povodne ustanovil v Ríme pápež Sergius I. a oslavoval sa este pred vyhlasenim dogmy  15. augusta. Sviatok Nanebovzatia je najstarsim marianskym sviatkom.

 

UDOLIE CEDRON v Jeruzaleme - kostol, v ktorom sa podla tradicie nachadza hrob Panny Marie, je ukryty. Canarodovsto nan turisti zabudnu,pretoze su pritahovani Bazilikou agonie /Kostol narodou/ na svahu Olivovej hory.

Kostol s hrobom Panny Marie sa nachadza na upati Olivoveho vrchu pri Getsemanskej zahrade. Je to architektonicky fascinujuce miesto. Je to KOMPLEX SVATOSTI.

Velkymi schodami sa zostupuje na nadvorie, na ktorom konci je vchod k schodistu,ktory vedie do spodnej casti - tu sa nachadzaju tri kaplnky a hrob Panny Marie.

Fasada kostola hrobu Panny Marie alebo Nahrobok Panny Marie z 12.storocia na upati Olivoveho vrchu, v udoli Cedron. Vychodni krestania veria, ze tu pochovali Panny Mariu. Vychodni krestania veria, ze Panna Maria zomrela prirodzenou smrtou, ze sa jej dusa dostala po smrti ihned od neba a ze telo bolo na treti den vzkriesene a vzate do neba. Jej hrob podla tradicie bol  najdeny prazdny.

edifice on tomb of mary

 

Vpravo od fasady vedie cesta do jaskyne v Getsemany.

Do kostola sa da zo stareho mesta dostat cez branu sv.Stefana , prechadza sa cez Cedronske udolie. vstup je pred vstupom do Getsemany.

Hrob Panny Marie  v kostole na upati Olivovej hory.

Apokryfy : Tretia kniha Jana O usnuti Panny Marie udava hrob na miesto nedaleko  Getsemanskej zahrady  Existuje vsak asi 50 apokryfov,kde sa spomina hrob Panny Marie. Apokryf zo 4.storocia  Traktat o odchode blahoslavenej Panny Marie udava miesto hrobu tiez na upatie Olivovej hory. Jeruzalemsky breviar z r.395 sa zmienuje o Kostole Panny Marie na Olivovej hore,kde bol jej hrob. Mnoho inych svatcov, napr. sv.Jan z Damasku su presvedceni o pravosti  tohto miesta a potvrdzuju, ze tato tradicia bola prijata vychodnou i zapadnou cirkvou.

Existuje vsak legenda zo 4.storocia , ze Panna Maria zila v Efeze so sv.Janom apostolom a ze v Efeze aj umrela.. Nedaleko Efezu putnici navstevuju Dom Panny Marie a uctievaju si toto miesto. Tvrdia vsak, ze tam Panna Maria zila iba niekolko rokov.

Kostol Panny Marie udajne s jej hrobkou, ktora ostala po cely cas nedotknuta, naposledy opravili frantiskani v 14.storoci. V r.1757 greckokatolicke autority a veriaci vyhnali z tohto miesta frantiskanov.

Tomb of Mary

Schody do velkej krypty s prazdnym hrobom Panny Marie.

Krypta je tmava. Visia tu zlate a strieborne lustre-lampy. Pali sa tu mnoho sviecok, ktorych dym ociernil steny. Pali sa tu casto kadidlo. Stavebni odbornici cisara Konstantina odrezali casti muriva  od hrobu, a preto dnes hrob Panny Marie pripomina hrob Panna Jezisa v Chrame Bozieho hrobu.

http://www.christusrex.org/www1/ofm/sbf/escurs/Ger/122bTomba-scalaBig.jpg

http://www.christusrex.org/www1/ofm/sbf/segr/ntz/foto2003/z13aTomba-della-Vergine.jpg

Vlastnikmi tohto kostola dnes je grecko katolicka cirkev a armensko ortodoxna cirkev. Syrska ortodoxna, kopticka ortodoxna a etiopska ortodoxna cirkev maju tu tzv.mensie prava.

Dnes je Hrob Panny Marie spolu s Betlehemom, chramom Bozieho hrobu, Chramom nanebovstupenia stvrtym SVATYM MIESTOM, regulovany principom Status Quo.  Tento statut bol ustanoveny , aby umoznil frantiskanom pokracovat v tradicii procesii a slavnosti raz rocne pri kazdom z tychto styroch miest. Takto frantiskani organizuju program pri Hrobe Panny Marie na sviatok Nanebovzatia Panny Matie.

Miesto navstevuju aj moslimovia, pretoze veria, ze Mohamen videl svetlo nad hrobom " sestry Marie"  jednej noci pocas cesty  v Jeruzaleme.

Vedla v pravo sa nachadza Jaskyna zrady a je vo valstnictve frantiskanov.

Aj ked sa toto miesto uctieva putnikmi, nazory su aj dnes rozne o tom, ci Panna Maria skutocne zomrela a bola pochovana alebo ci vobec pochovana nebola a bola do neba vzata.

 

 

V tajomstve sviatku sa zvláštnym spôsobom uskutočňujú prorocké slová Marie ktoré povedala v svojom Magnificat (Velebí moja duša Pána):

„Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“.

 

http://redemptoristi.kske.sk/151-200-Q/162_dogma_nanebovzatia_.htm

 

http://www.faraluky.sk/marianske-sviatky/i25/

 http://www.oscadnica.fara.sk/index.php/kostol/liturgia/414-prihovor-benedikta-xvi-o-vyznam-slavnosti-nanebovzatia-panny-marie.html

 

Nanebovzatej Panny Marie je zasvatenych najviac marianskych chramov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zosnutie

(Jarka, 22. 9. 2015 3:36)


V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám Usnutia Panny Márie. Podľa tradície na tomto mieste bol dom, v ktorom žila aj dokončila svoj pozemský život Panna Mária. Cirkevní otcovia nazývajú smrť Bohorodičky usnutím. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba. Aj keď z pohľadu historikov sa zdá pravdepodobnejšie, že Mária skončila svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kresťanskej tradícii dodnes vnímaný ako mariánske mesto, ako miesto Máriinho nanebovzatia. Preto sa práve tam v roku 431 konal ekumenický snem, na ktorom bola slávnostne potvrdená pravda viery, že Mária je Bohorodička. Do tohto obdobia spadajú i korene sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Slávil sa ako najväčší mariánsky sviatok tak na Východe, ako aj na Západe. Byzantský cisár Mauritius (588 – 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky.


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140812032

Prazdny hrob Panny Marie

(Jarka, 20. 8. 2015 14:17)

Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“

Vyhlasenie dogmy

(Jarka, 20. 8. 2015 14:15)

Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

Z apost.konst.Pia XII.

(Jarka, 11. 8. 2015 10:30)

Svätí otcovia a veľkí učitelia v homíliách a rečiach, ktoré mávali na sviatok Nanebovzatia Bohorodičky, hovorili o ňom ľudu ako o veci, ktorú veriaci už poznajú a prijímajú. Bližšie ho vysvetľovali a hlbšie zdôvodňovali jeho zmysel a podstatu a najmä do jasnejšieho svetla stavali, že sa týmto sviatkom nepripomína iba to, že mŕtve telo preblahoslavenej Panny Márie nepodľahlo nijakému porušeniu, ale aj jej víťazstvo nad smrťou a nebeské oslávenie podľa príkladu jej jednorodeného Syna Ježiša Krista.

A tak keď svätý Ján Damascénsky, ktorý je najslávnejším hlásateľom tejto zdedenej pravdy, porovnával telesné nanebovzatie požehnanej Božej Matky s jej ostatnými darmi a výsadami, s veľkou výrečnosťou povedal: „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako dieťa, bývala v Božích príbytkoch. Patrilo sa, aby nevesta, s ktorou sa zasnúbil Otec, prebývala v nebeských komnatách. Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži a nastavila hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho, aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu.“

Svätý Germán Carihradský bol presvedčený, že telo Bohorodičky Panny Márie ostalo neporušené a že jeho nanebovzatie zodpovedá nielen jej božskému materstvu, ale aj zvláštnej svätosti jej panenského tela: „Ty sa zjavuješ, ako je napísané, ‚v kráse‘. Tvoje panenské telo je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bolo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote.“

Iný veľmi starý spisovateľ tvrdí: „Teda preslávna Matka Krista, nášho Boha a Spasiteľa, darcu života a nesmrteľnosti, dostáva život od toho a v neporušiteľnom tele je naveky s tým, ktorý ju vzkriesil z hrobu a vzal k sebe, ako to vie iba on.“

Všetky tieto výroky a úvahy svätých Otcov opierajú sa o Sväté písmo ako o najhlbší základ. A ono nám takmer stavia pred oči, ako veľmi úzko je požehnaná Božia Matka spojená so svojím Božským Synom a má stále účasť na jeho osude.

No predovšetkým treba spomenúť, že už od druhého storočia svätí Otcovia predstavujú Pannu Máriu ako novú Evu, podriadenú síce novému Adamovi, ale aj veľmi úzko s ním spojenú v zápase proti pekelnému nepriateľovi. Tento zápas, ako sa to oznamuje už v protoevanjeliu, mal viesť k úplnému víťazstvu nad hriechom a smrťou, čo sa v spisoch Apoštola národov vždy neodlučne spája. Preto ako bolo slávne Kristovo zmŕtvychvstanie podstatnou súčasťou a konečným znamením tohto víťazstva, tak sa malo aj spoločenstvo preblahoslavenej Panny na zápase jej Syna uzavrieť oslávením jej panenského tela. Veď tak to hovorí aj Apoštol: „Keď si toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo.“

A tak vznešená Božia Matka jedným a tým istým výrokom predurčenia od večnosti tajomne spojená s Ježišom Kristom, nepoškvrnená pri svojom počatí, pri svojom božskom materstve neporušená panna, veľkodušná spoločníčka božského Vykupiteľa, ktorý vydobyl úplné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, nakoniec dostala ako korunu svojich výsad to, že bola uchránená od porušenia v hrobe a ako už jej Syn po víťazstve nad smrťou s telom i dušou bola pozdvihnutá do najvyššej nebeskej slávy, kde sa skveje ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.

Z Apoštolskej konštitúcie pápeža Pia Dvanásteho Munificentissimus Deus

Miesto

(Jarka, 11. 8. 2015 9:44)

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti

Sukromne zjavenie Gilla

(Jarka, 10. 4. 2015 16:47)

Spomeňme si na malého chlapca Gilla (čítaj Žil, pozn. prekladateľa). Gilles Bouhours sa
narodil 27. novembra 1944 v Bergerac vo Francúzsku. Ako štvorročnému dieťaťu mu zjavila
Panna Mária tajomstvo, že nezomrela, ale že bola s telom i dušou vzatá do neba. Toto posolstvo
mal Gilles odovzdať Svätému Otcovi. S pomocou diecézneho biskupa sa mu to skutočne podarilo.
Na súkromnej audiencii dňa 1. mája 1950 sa mohol osobne porozprávať s pápežom Piom XII..
Pre pápeža, ktorý sa po hlbokých biblicko-teologických štúdiách už predtým rozhodol vyhlásiť
dogmu, boli slová dieťaťa jej definitívnym potvrdením. Ešte v tom istom roku slávnostne vyhlásil
dogmu o Nanebovzatí Panny Márie. Panna Mária si vyvolila dieťa, aby pomohla pápežovi

Materska pritomnost na zemi {Modra kniha}

(Jarka, 20. 1. 2014 21:49)

Maria vzata do neba s telom/ premenenym/ i s dusou je pritomna v tzv.PUTUJUCEJ cirkvi na zemi.
Maria nanebovyata je ZNAMENI NADEJE pre cirkev,ktora bude DOKONALE OSLAVENA v momente slavneho prichodu Jezisa Krista.
Matka stoji pri cirkvi a pomaha jej s TLKOTOM svojho Neposkvrneneho Srdca.
Jej pritomnost v cirkvi na zemi je pre cirkev velkou posilou, podporou a pomocou.
Ako MATKA pripravuje cele ludstvo k obrateniu a k navratu k Bohu. Pripravuje pre ludstvo dni pokoja a radosti, a nie dni nestastia a biedy.
Spritomnuje sa preto vo svete vzraznym sposobom, aby pripravila ludstvo na slavu Krista pri jehodruhom prichode
V zaverecnej fázi velkej skusky pocituju mnohi matersku prítomnost Matky Bozej, ktora pomoze prekročit prah nadeje, aby ludstvo mohlo vstupit do NOVEJ ERY POKOJA, ktoru dosiahne církev a cele ludstvo s triumfem mého Neposkvrněného Srdce ve světě.“

Zo sukromneho zjavenia pre MKH /Modra kniha/

(Jarka, 30. 11. 2013 20:43)

dělat.“
Fatima, 15. srpna 1974
Nanebevzetí Panny Marie
Jsem v nebi, abych byla více Matkou
„Dnes je můj svátek. Celé nebe jásá a Nejsvětější Trojice se raduje ve svém nejčistším světle, které se ve mně zrcadlí.
Jsem v nebi také s tělem, abych byla více Matkou: Matkou všech.

Slova Panny Marie/Modra kniha/

(Jarka, 6. 4. 2013 8:19)

10. apríla 1978
Veľkonočné obdobie
Budete svedkami
„Vaša nebeská Matka je v nebi jedinečným spôsobom, ktorý nebol daný inému tvorovi, je vzatá do slávy aj so svojím telom, už premeneným.

Zo sukromneho zjavenia pre MKH

(Jarka, 11. 1. 2013 8:09)

Som Matkou všetkých.
Pre OSOBITNU MILOST MOJHO TELESNEHO NANEBOVZATIA neprestáva toto moje Nepoškvrnené Srdce biť láskou k vám. Preto nikdy neprestalo byť plné zármutku a bolesti nad toľkými mojimi deťmi, ktoré stále páchajú zlo, ktoré kráčajú cestou záhuby a tak maria účinky všetkého utrpenia môjho Syna Ježiša i môjho utrpenia.
Isteže SOM V NEBI: SOM DOKONALE BLAZENA po boku svojho Syna vo svetle Najsvätejšej Trojice, vo večnej radosti anjelov a svätých. Avšak moja úloha ako Matky viaže ma ešte k vám a pokračuje po vašom boku na tejto zemi. Keďže som vašou Matkou, každá vaša bolesť je i mojou. A tak v mojom Srdci naozaj nachádza odozvu všetka horkosť, všetka bieda a celá veľká bolesť sveta.
Ak som vašou Matkou, musím aj trpieť pre svoje deti. Pre všetky, zvlášť pre tie, ktoré sú najďalej, pre najnúdznejšie, zvlášť pre moje úbohé hriešne deti.
Ak som Matkou, musím trpieť pre hriešnikov, pre všetkých, pretože túžim, aby sa všetci vrátili k Srdcu môjho Syna Ježiša a k môjmu materinskému Srdcu. Som blažená v nebi a plná bolesti na zemi po vašom boku, moje úbohé trpiace deti. { 15.9.1975/

KKC 2853

(Jarka, 14. 8. 2012 22:15)

nová Eva, „plná milosti“ Ducha Svätého,(490) je oslobodená od hriechu a porušenia smrti (nepoškvrnené počatie a Nanebovzatie presvätej Božej Matky, Márie, vždy Panny).

Viera v minulosti

(Jarka, 14. 8. 2012 21:53)






web:www.upc.uniba.sk

Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že v prvých storočiach po Ježišovej smrti bola predstava o nanebovzatí Márie mysleniu kresťanov úplne cudzia. V denníku L’Osservatore Romano, katolícky teológ Jean Galot píše: „S kresťanskou obcou spočiatku nebolo spojené uctenie si pamiatky Máriinej smrti.“
Keď sa však oficiálnou náukou cirkvi stalo učenie o Trojici, Márii sa začala prisudzovať stále dôležitejšia úloha. V spojitosti s ňou sa začali používať oslňujúce výrazy, ako „Matka Božia“, „počatá bez hriechu“, „Prostredníčka“ a „Kráľovná nebies“. Teológ Galot vysvetľuje, že časom už „mlčanie pôvodnej tradície v súvislosti so smrťou Márie nemohlo plne uspokojovať tých kresťanov, ktorí uznávali Máriinu dokonalosť a chceli Máriu uctievať. A tak vznikli opisy Nanebovzatia, ktoré boli výsledkom všeobecných predstáv.“
Asi vo štvrtom storočí n. l. začali kolovať takzvané apokryfy o nanebovzatí. Tieto spisy obsahovali správy hýriace fantáziou o Máriinom predpokladanom vystúpení do neba. Uvažujme napríklad o spise nazvanom „Usnutie svätej Matky Božej“. Nebol pripísaný nikomu inému ako apoštolovi Jánovi, pravdepodobnejšie však je, že bol vytvorený takmer 400 rokov po Jánovej smrti. Podľa tejto neautentickej správy boli Kristovi apoštoli zázračne zhromaždení k Márii a videli ju liečiť slepých, hluchých a chromých. Nakoniec, tvrdí tento spis, apoštoli počuli Pána, ako hovorí Márii: „Hľa, odteraz bude tvoje drahocenné telo prenesené do raja a tvoja svätá duša bude v nebesiach medzi vzácnosťami môjho Otca vo všetko prevyšujúcom jase, kde je pokoj a radosť svätých anjelov, a to zotrváva.“
Ako na takéto spisy reagovali veriaci? Máriológ René Laurentin vysvetľuje: „Reakcie boli naozaj rôznorodé. Tí najdôverčivejší sú bez ďalších úvah oklamaní leskom pekného príbehu. Iní opovrhujú týmito nesúvislými správami, ktoré si často odporujú a nemajú autoritu.“ A tak kým bola teória o nanebovzatí oficiálne prijatá, musela zvádzať boj. K zmätku prispievala aj skutočnosť, že na niektorých miestach boli uctievané údajné pozostatky Máriinho tela. To sa ťažko dalo zladiť s presvedčením, že jej hmotné telo bolo vzaté do neba.
V 13. storočí Tomáš Akvinský, podobne ako veľa iných teológov, zastával názor, že nanebovzatie nemožno formulovať ako dogmu, pretože „Písmo o ňom neučí“. Napriek tomu bola táto náuka stále populárnejšia a stále pribúdalo zobrazení údajného nanebovzatia Márie od takých slávnych umelcov, ako bol Raffael, Correggio, Tizian, Carracci a Rubens.
Až donedávna zostávala táto otázka nevyriešená. Podľa jezuitu Giuseppe Filograssiho až do prvej polovice nášho storočia katolícki učenci vydávali „štúdie a rozpravy, ktoré neboli vždy priaznivé“ pre teóriu o nanebovzatí. Ba aj pápeži, napríklad Lev XIII., Pius X. a Benedikt XV., „boli v tejto veci dosť zdržanliví“. Ale 1. novembra 1950 cirkev napokon zaujala definitívny postoj. Pápež Pius XII. vyhlásil: „Vymedzujeme ako dogmu zjavenú Bohom, že nepoškvrnená Bohorodička Mária, vždy Panna, bola po skončení pozemskej životnej púte s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“ — Munificentissimus Deus.
Viera, že Mária išla do neba v tele, nebola viac medzi katolíkmi dobrovoľná — teraz to bola cirkevná dogma. Pápež Pius XII. vyhlásil, že „keď sa niekto . . . odvažuje popierať alebo zámerne vrhať pochybnosti na to, čo sme My vymedzili, mal by vedieť, že sa protiví božskej a katolíckej viere“.

Hrob Panny Marie 1.

(Jarka, 4. 8. 2012 14:20)



Hrob Panny Marie
Fleckenstein, Karl-Heinz
Mimobiblická svědectví o "Zesnutí" Panny Marie
O Matce Ježíšově se Nový zákon zmiňuje naposledy ve Skutcích apoštolů při seslání Ducha svatého o Letnicích v Jeruzalémě: "Ti všichni jednomyslně setrvávali v modlitbách spolu se ženami, s Ježíšovou matkou Marií a s jeho příbuznými" (Sk 1,14).
O umírání a nanebevzetí nejblahoslavenější Panny podávají nám zprávu jako mimobiblické prameny apokryfní spisy "Dormitio Virginis" (Zesnutí Panny) a "Liber Transitus Beatae Mariae Virginis" (Kniha o Přechodu bl. Marie Panny). Mlčení církevních Otců o Mariině hrobě má svou příčinu patrně v napjatém vztahu mezi křesťany z obřízky, kteří se nadále přísně drželi mojžíšského Zákona, a křesťany z pohanství s jejich nárokem na svobodu podle sv. Pavla. Protože křesťané ze židovství platili stále více za bludaře, zamlčovala se i jejich posvátná místa jako Mariin hrob.
Podle "Liber Transitus..." (ze 4.-5. stol.) zesnula Maria na hoře Sionu. Ježíš svěřil její duši archandělům Michaelovi a Gabrielovi, kteří ji provázeli a chránili po kosmickém žebříku až k stromu života. Potom odnesli apoštolové "mrtvé tělo Marie do údolí Josafat", stojí dále, "které jim Pán označil. Uložili je do hrobky a uzavřeli ji. Potom se před ni posadili, jak jim Pán přikázal... Petr a ostatní apoštolové řekli: Pane, tohoto tohoto člověka bez poskvrny jsi si vyvolil za svůj příbytek... Tvým služebníkům se zdá správné, abys, tak jako sám po vítězství nad smrtí vládneš v nebi, vzkřísil také tělo Marie a uvedl je do nebe... Tu pravil Vykupitel: Ať se stane podle tvého slova."
Na svahu Olivové hory, co by kamenem dohodil od kostela Getsemane, leží Mariin hrob. Když se po "konstantinovském převratu" posvátná pohřebiště dostala pod ochranu křesťanů z pohanství, začal jej císař Theodosius Velký (379-395) přebudovávat na svatyni. Uvolnil jej od ostatních hrobů a zbytku skály. Potom nechal nad ním postavit kostel v podobě kříže. V 6. století zřídil císař Mauricius (582-602) horní kostel v podobě kruhové stavby podle vzoru anastasis, kupole Vzkříšení nad hrobem Ježíšovým. Původní bazilika sloužila nyní jako krypta. Současně stanovil císař svátek "Přijetí Marie do nebe" pro celou říši na 15. srpen.