Rozjimania

LITURGIA AKO PRAMEŇ ŽIVOTA

1071 Liturgia, Kristovo dielo, je aj činnosťou jeho Cirkvi. Realizuje a ukazuje Cirkev ako viditeľný znak spoločenstva medzi Bohom a ľuďmi skrze Krista. Zapája veriacich do nového života spoločenstva.(1692) Vyžaduje, aby sa všetci na nej zúčastňovali „vedome, aktívne a s úžitkom“.

1072 „Liturgia nevyčerpáva celú činnosť Cirkvi“: má ju predchádzať evanjelizácia, viera a obrátenie. Vtedy môže prinášať ovocie v živote veriacich – nový život podľa Ducha, angažovanie sa v poslaní Cirkvi a službu jej jednote

1073 Liturgia je aj účasťou na Kristovej modlitbe, ktorou sa Kristus obracia na Otca v Duchu Svätom. Každá kresťanská modlitba nachádza v liturgii svoj prameň a svoj ciel: Prostredníctvom liturgie sa vnútorný človek zakoreňuje a upevňuje v nesmiernej láske, ktorou nás miluje Otec vo svojom milovanom Synovi. To sa samo „obdivuhodné Božie dielo“ prežíva a zvnútorňuje každou modlitbou „v každom čase v Duchu“(2558) (Ef 6,18).

1074 „Liturgia je vrchol, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého vyviera všetka jej sila.“ Je teda vynikajúcim miestom pre katechézu Božieho ľudu. „Katechéza je svojou povahou spätá s každým liturgickým a sviatostným slávením, lebo vo sviatostiach, najmä v Eucharistii, Ježiš Kristus plne pôsobí, aby pretváral ľudí.“

1075 Liturgická katechéza(426) sa zameriava na to, aby vovádzala do Kristovho tajomstva (je „mystagógiou“), a to tak, že postupuje od viditeľného k neviditeľnému, od označujúceho k označovanému, od „sviatostí“ k „tajomstvám“.(774) Takáto katechéza je úlohou miestnych a regionálnych katechizmov. Tento Katechizmus, ktorý chce poslúžiť celej Cirkvi v rozmanitosti jej obradov a kultúr, vyloží to, čo je základné a spoločné pre celú Cirkev v oblasti liturgie chápanej ako tajomstvo a slávenie (prvý oddiel), a potom sedem sviatostí a sväteniny (druhý oddiel)

ČO ZNAMENÁ SLOVO LITURGIA?

1069 Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. Prostredníctvom liturgie Kristus, náš Vykupiteľ a Veľkňaz, pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a skrze ňu v diele nášho vykúpenia.

1070 V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Cirkev je pri liturgickom slávení služobnicou na obraz svojho Pána, jediného „Liturga“, lebo má účasť na jeho kňazstve (kult),(783) ktoré je prorocké (ohlasovanie slova) a kráľovské (služba lásky).
„Liturgia sa teda právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. V nej sa vnímateľnými znakmi naznačuje a spôsobom vlastným každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže Hlava a jej údy, vykonáva dokonalý verejný kult. Preto každé liturgické slávenie ako dielo Krista Kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.“

PREČO LITURGIA?

1066 V Symbole viery Cirkev vyznáva tajomstvo Najsvätejšej Trojice a tajomstvo jej vôle(50) podľa jej „dobrotivého rozhodnutia“ (Ef 1,9) o celom stvorení: Otec uskutočňuje „tajomstvo svojej vôle“ tak, že dáva svojho milovaného Syna a svojho Svätého Ducha na spásu sveta a na slávu svojho mena. Také je Kristovo tajomstvo, zjavené a uskutočnené v dejinách podľa určitého zámeru, podľa múdro usporiadaného „rozhodnutia“,(236) ktoré svätý Pavol nazýva „plán [ekonómia] tajomstva“ (Ef 3,9) a ktoré patristická tradícia pomenuje „ekonómiou vteleného Slova“ alebo „ekonómiou spásy“.

1067 „Toto dielo vykúpenia ľudstva a dokonalej oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky uprostred ľudu Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým veľkonočným tajomstvom svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia. V tomto tajomstve ,svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život‘. Lebo z boku Krista zosnulého na kríži sa zrodilo obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi.“ (571) Preto Cirkev v liturgii slávi predovšetkým veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zavŕšil dielo našej spásy.

1068 Toto Kristovo tajomstvo Cirkev ohlasuje a slávi vo svojej liturgii, aby veriaci z neho žili a svedčili o ňom vo svete:
„Liturgia totiž, ktorou sa ,uskutočňuje dielo nášho vykúpenia‘, nadovšetko v božskej eucharistickej obete, najväčšmi prispieva k tomu, aby veriaci svojím životom prejavovali a iným odhaľovali Kristovo tajomstvo a skutočnú povahu pravej Cirkv

4. Juli 1943

Jezis vravi: Eucharistia je MOJA KRV a MOJE TELO. Ale premyslali ste nad tym, ze tato krv a toto telo sa vytvorilo z KRVI a MLIEKA MARIE?
... Maria toto telo zivila svojim materskym mliekom. Preto aj vy, ktori sa mnou zivote, pijete toto MATERSKE MLIEKO MARIE, z ktorej cerpala moja krv.
PANENSKE MLIEKO.
Ako len mozete sa stat tak lahko otrokmi hriechu,ked do vasho tela prudi moja KRV a toto NEPOSKVRNENE MLIEKO MARIE. A nemozete sa ocistit?
Ako mozete byt takymi,ked vo vas cirkuluje KRV VYKUPITELA a MLIEKO PANNY.
Ked prichadzate k mojmu stolu, to je tak, akoby ste prilozili svoje usta na preciste PRSIA NEBESKEJ MATKY.

Z detstva Pia X. sa spomína príhoda, keď ako malý chlapec Giuseppe Sarto sám chcel prijať
Kristovo telo, ale nemohol, lebo ešte nedovŕšil predpísaný vek 14 rokov. Keď prosil biskupa, aby
mu to predsa len dovolil, biskup mu povedal: „Keď raz budeš pápežom, môžeš to zmeniť.“ Stalo
sa…
Pápež Benedikt XV., nástupca svätého pápeža Pia X., vyzýva v roku 1916 počas prvej svetovej
vojny všetky deti Európy, aby v duchu dekrétu Quam Singulari obetovali svoje sväté prijímania za
pokoj: „Cez nevinnosť malých detí môžeme od veľkorysej dobroty nebeského Otca očakávať viac než
skutkami pokánia dospelých. Keď sa pozerám na vás, milé deti, vnímam všemocnú, uzdravujúcu silu
vašich modlitieb. Táto všemocná sila vám je daná v prvom rade vďaka vašej nevinnosti, ale aj kvôli
vašej detskej slabosti. Keď vám už vaša nevinnosť a slabosť dáva takú veľkú moc, o koľko viac moci
vám dá zvláštna a mimoriadna láska Pána Ježiša, ktorou vás on má rád! Preto som sa rozhodol, že
tak ako keď človek pri stroskotaní siaha po záchrannej do �
stredníctvom orodujúcej, všemocnej sily vašich detských modlitieb.

Vo svojej knihe „Eucharistia“ píše prelát Robert Mäder o mimoriadnej udalosti
v živote pápeža Pia X. Raz, keď mal pápež za sebou namáhavý deň,
unavený si vložil hlavu do dlaní. A práve vtedy mal víziu budúcnosti. Keď sa z nej
prebral, začal písať dekrét o svätom prijímaní. Historicky je dosvedčené,
že o dekréte svätého prijímania „Quam Singulari“ povedal:
„Tento dokument mi vnukol sám Boh.“
Dňa 8. augusta 1910 zverejnil pápež Pius X., ktorý vošiel do povedomia ľudu ako pápež svätej
Eucharistie, dekrét o svätom prijímaní detí. Znížil vek detí, ktoré môžu prijať prvé sv. prijímanie
z dvanásť až štrnásť rokov na sedem. Napísal: „Rozhodujúci vek pre svätú spoveď a sväté prijímanie
je ten, keď dieťa začína samostatne myslieť.“
Bol presvedčený o tom, že pravá obnova Cirkvi bude možná len v sile svätej Eucharistie. Táto obnova
sa musí začať v srdciach detí. V dekréte sa píše:
„Nevinným deťom, ktoré držíme ďaleko od Krista, chýba akákoľvek potrava pre ich duchovný život,
čo má nezriedka za následok, že mládež bez akejkoľvek účinnej pomoci sa dostane do rôznych osídiel,
stratí čistotu a oddá sa hriechu. A to ešte predtým, než okúsila sväté tajomstvá... Nemôžme prehliad�
nuť, že strata prvotnej nevinnosti je veľmi poľutovaniahodná. Dalo by sa jej možno zabrániť, keby už
deti v ranom veku prijímali Eucharistiu

Adorujuce duse su posadkou lasky okolo vsetkych svatostankov sveta. Su hradbou lasky okolo Jezisovej Bozskej pritomnosti.

Benedikt XVI.: Víťazstvo Božieho kráľovstva je isté


Na Námestí sv. Petra sa dnes napoludnie zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby sa spolu so Svätým Otcom spoločne pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im ešte predtým prihovoril z okna svojej pracovne:

Drahí bratia a sestry,
dnešná liturgia nám predstavuje dve Ježišove krátke podobenstvá. Jedno o semene, ktoré rastie samo a druhé o horčičnom zrnku (porov. Mk 4, 26-34). Prostredníctvom obrazov prevzatých z roľníckeho prostredia Pán predstavuje tajomstvo slova a Božieho kráľovstva a poukazuje na dôvod našej nádeje a nášho úsilia.

Prvé podobenstvo upriamuje pozornosť na dynamiku rozsievania. Semeno, ktoré je zasiate do zeme klíči a rastie bez ohľadu nato, či ten, kto ho zasadil spí alebo bdie. Človek seje s dôverou, že jeho práca nevyjde nazmar. To, čo hospodára každý deň povzbudzuje pri jeho práci je práve dôvera v silu semena a dobrú zem. Toto podobenstvo pripomína tajomstvo stvorenia a vykúpenia, pretože uvažuje a obdivuje Božiu stvoriteľskú činnosť a trpezlivo očakáva úrodu. Posledný zber úrody nám poukazuje na konečný Boží zásah na konci vekov, kedy sa v plnosti realizuje jeho kráľovstvo. Súčasnosť je časom rozsievania a vzrast semena zaisťuje Pán. Každý kresťan teda vie, že musí urobiť všetko to, čo je v jeho silách, ale konečný výsledok záleží na Bohu. Toto vedomie nás udržuje v každodennej nádeji, osobitne v ťažkých chvíľach. V tomto zmysle píše sv. Ignác z Loyoly: „Konaj tak, akoby všetko záležalo len od teba, ale modli sa tak, že v skutočnosti všetko záleží iba na Bohu“ (porov. Pedro de Ribadeneira, Vita di S. Ignazio di Loyola, Milano 1998).
Aj druhé podobenstvo používa obraz rozsievania. Tu však ide o konkrétne semeno, horčičné zrnko, ktoré sa považuje za najmenšie zo všetkých semien. Aj napriek tomu, že je tak maličké, je plné života. Z neho sa rodí klíčok, schopný preraziť zem, vyjsť na slnečné svetlo a rásť až do takých rozmerov, že „prerastie všetky byliny“ (porov. Mk 4,32). Slabosť je silou semena a vtom, keď pučí je jeho moc. Také je aj Božie kráľovstvo: ľudsky malá realita, ktorú tvoria tí, ktorí sú chudobní srdcom, tí, ktorí nedôverujú iba vo vlastné sily, ale v silu Božej lásky, tí ktorí sú bezvýznamní v očiach sveta; napriek tomu práve cez nich sa prejavuje Kristova sila a mení to, čo je zdanlivo bezvýznamné.
Obraz semena je Ježišovi obzvlášť blízky, pretože dobre vyjadruje tajomstvo Božieho kráľovstva. V oboch dnešných podobenstvách predstavuje „rast“ ale tiež „kontrast“. Vzrast, ktorý prichádza vďaka dynamizmu vloženému do samotného semena a kontrast, ktorý existuje medzi maličkým zrnkom a veľkosťou úrody, ktorá z neho vzíde. Odkaz je jasný: Božie kráľovstvo, aj keď vyžaduje našu spoluprácu, je predovšetkým Božím darom, je to milosť, ktorá predchádza človeka a jeho prácu. Naša zanedbateľná sila, ktorá je pred svetovými problémami v skutočnosti bezmocnosťou, ak sa vloží do Božej sily, nemusí sa báť prekážok, pretože Pánovo víťazstvo je isté. Je to zázrak Božej lásky, ktorý dáva klíčiť a rásť každému semienku dobra, kdekoľvek na zemi. Skúsenosť tohto zázraku lásky nás môže robiť optimistami aj napriek ťažkostiam, utrpeniam a zlu, s ktorým sa stretávame. Semeno klíči a rastie, pretože mu dáva vzrast Božia láska. Nech Panna Mária, ktorá ako „dobrá zem“ prijala semeno Slova, v nás posilní túto vieru a nádej