Choď na obsah Choď na menu
 


Tretie tajomstvo

3. 6. 2010

 

JEZIS,

ktory ohlasoval Bozie kralovstvo a

vyzyval lud na pokanie

 

 

 Marek 1

15 Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."

Jezis kazal a  hlasal Bozie kralovstvo, volal k obrateniu, hlasal  odpustenie hriechov pre vsetkych, ktori sa k nemu chcu priblizit v pokornej dovere.

 Jezis tym zacal svoj urad milosrdenstva, ktory pokracuje a bude sa vykonavat az do konca sveta. 

----------------------------

Mimoriadnym  sposobom skrze SVIATOST ZMIERENIA, ktoru zveril cirkvi.

Jan 20

22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého

23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."

 

 -----------------------------------

Účinkovanie v Galilei Mt 4

23  Ježiš chodil po celej Galilei a učil v ich synagógach. Kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďmi.   24  Chýr o ňom sa rozšíril po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rôznymi neduhmi a utrpením, posadnutých, námesačných a ochrnutých. A on ich uzdravoval.   25  Išli za ním mnohé zástupy z Galiley a Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska a Zajordánska

 

 . 2- Pri brehu Genezaretskeho Jazera . . 3-Cesta z Nazaretu do Kafarnaum . . 4 .- Panorama - Galilejske more . 5 - Galilejske more . 6- Kafarnaum - Synagoga . . 7- Petrov dom . . 8-

Galiläa (von hebr: galil Kreis), ist ein großes Gebiet im Norden Israels, das in drei Teile zerfällt:

Oberes Galiläa,

unteres Galiläa und

Westgaliläa.

Einst machte Salomo die Hochebene unterhalb von Naphtali dem König Hiram als Lohn für bestimmte Dienste zum Geschenk. Hiram war mit dem Geschenk unzufrieden und nannte es "das Land von Cabul". Die Juden nannten es Galil.

Galiläa umfasst mehr als ein Drittel Israels und erstreckt sich "von Dan im Norden, am Fuß des Hermon bis zu den Grenzen von Carmel und Gilboa im Süden und vom Jordantal im Osten über die Ebene von Jezreel und von Akko zum Mittelmeer im Westen."

In der römischen Zeit wurde Israel in drei Provinzen, Judäa, Samaria und Galiläa aufgeteilt, das den gesamten Nordabschnitt des Landes umfasste, Galiläa war die größte Provinz. In Galiläa spielten sich einige der denkwürdigsten Ereignisse der jüdischen Geschichte ab. Es war für mindestens dreißig Jahre die Heimat des Jesus von Nazaret. Die ersten drei Evangelien des Neuen Testamentss betonen das öffentliche Auftreten Jesu in dieser Provinz.

TIBERIAS - lezi na zapadnom brehu Genezaretskeho jazera - asi 40 tis obyvatelov, najvacsie mesto udolia Jordanu

Je hlavnym mestom Galiley a jednym zo styroch svatych miest zidov.

Die Stadt Tiberias (hebräisch טבריה Tewerja, teilweise auch Tiberius) liegt in Galiläa im Staat Israel, am Westufer des See Gennesaret, der nach der Stadt auch "See von Tiberias" genannt wird. Sie ist mit knapp 40.000 Einwohnern die größte Stadt im Jordantal. Die Stadt erstreckt sich vom See, der 212 m unter NN liegt, bis zu einer Höhe von 457 m über dem Wasserspiegel des Sees (245 m über NN). Geschichte Die Stadt wurde von Herodes Antipas ab 17 n. Chr. erbaut und diente als Hauptstadt des Landes Galiläa - Peräa. Den Namen wählte Herodes zu Ehren des römischen Kaisers Tiberius. Die Stadt wurde im römisch-griechischen Stil mit Palästen und typisch römischen Bauten wie Forum, Theater und Rennbahn erbaut; dabei wurden teilweise auch jüdische Gräber überbaut, weswegen die Stadt von gläubigen Juden zunächst als "unrein" gemieden wurde. Die römische Herrschaft währte ca. 150 Jahre. Nach der Zerstörung Jerusalems änderte sich die Haltung zu Tiberias; am Anfang des 3. Jahrhunderts war Tiberias Sitz des jüdischen Gerichtshofes Sanhedrin und einer berühmten jüdischen Talmudschule. Hier wurde gegen 210 n. Chr. die Mischna fertiggestellt und anschließend bis ca. 450 n. Chr. der Jerusalemer Talmud vollendet sowie der Masoretische Text des Alten Testaments überliefert. Tiberias gilt als eine der vier heiligen Städte des Judentums neben Jerusalem, Safed und Hebron. Im Jahr 637 wurde die Stadt von den Arabern erobert. Sie war jedoch auch weiterhin von Juden bewohnt. Um 1100 eroberten die Kreuzritter die Stadt, die sie, nach der Befestigung durch eine Stadtmauer, als Stützpunkt nutzten. Am 4. Juli 1187 erlitten die Kreuzritter in der Schlacht beim nahegelegenen Hattin gegen Sultan Saladin eine Niederlage, so dass die Stadt erneut an die Araber fiel. 1247 zerstörte Baibars die Stadt, die erst unter osmanischer Herrschaft (seit 1517) wieder besiedelt wurde. 1561 verschenkte Sultan Süleyman I Tiberias an den aus Spanien geflüchteten Juden Don Josef Hanassi. Dieser schuf einen jüdischen Staat unter türkischer Herrschaft, der jedoch nur kurz bestand. Die heutige am See gelegene Altstadt wurde um 1738 errichtet. Mitte des 19. Jahrhunderts nahm die Bedeutung als jüdische Siedlung wegen der verstärkten jüdischen Einwanderung (Alijah) wieder zu. 1940 hatte die Stadt 12.000 Einwohner, je zur Hälfte Araber und Juden. Als es 1948 zum israelischen Unabhängigkeitskrieg kam, flohen die Araber aus der Stadt, die zuvor über Jahrhunderte mit den Juden in Toleranz nebeneinander gelebt hatten. In der Zeit nach der Staatsgründung hatte Tiberias den Status einer Entwicklungsstadt. Wirtschaft Tiberias ist das Zentrum des landwirtschaftlich intensiv genutzten Umlandes. Hier werden Gemüse und Obst, hauptsächlich Bananen, Datteln und Trauben angebaut. Aufgrund des milden Winterklimas kann auch Frühgemüse für den Export angebaut werden. Die Stadt ist außerdem ein bedeutender Touristenort. Das liegt einerseits am milden Klima und an den schwefel- und radonhaltigen Thermalquellen, andererseits an den vielen christlichen und jüdischen Stätten im Bereich des See Gennesaret. Christen besuchen vor allem Tabgha, den Berg der Seligpreisungen, Kafarnaum und die christliche Taufstelle Jardenit, Ziele der Juden sind vor allem die Gräber der bekannten Rabbis Maimonides, Johanan Ben Zakkai und Ben Akiva, der nach dem jüdischen Bar-Kochba-Aufstand gegen die Römer hingerichtet worden war

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Kazen-papez-2.12.2012-Vatikan

(Jarka, 9. 12. 2012 19:30)

dikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána: Očakávanie Pána je spojené s modlitbou a miernosťou


Aj dnes sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišlo mnoho veriacich z rozličných krajín a kontinentov, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. v príhovore pred samotnou modlitbou venoval pozornosť významu práve začatého adventného obdobia:

"Drahí bratia a sestry, Cirkev dnes začína nové liturgické obdobie, nastupujúc na cestu, ktorú obohacuje Rok viery a 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Prvým obdobím tejto cesty je Advent, v Rímskom obrade tvorený štyrmi týždňami, predchádzajúcimi Božie narodenie, teda tajomstvo Vtelenia. Slovo «Advent» znamená «príchod» alebo «prítomnosť». V staroveku označovalo návštevu kráľa alebo vládcu v niektorej z provincií. V kresťanskom slovníku sa tento výraz vzťahuje na Boží príchod, na jeho prítomnosť vo svete. Označuje tajomstvo, ktoré úplne zahŕňa vesmír a dejiny a zároveň v sebe obsahuje i dva kulminačné momenty: Prvý a druhý príchod Ježiša Krista. Prvým je vtelenie a druhým jeho slávny príchod na konci vekov. Tieto dva aspekty, ktoré sú časovo od seba vzdialené – a nám nie je dané poznať nakoľko – sú v skutočnosti navzájom spojené, pretože Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním už uskutočnil premenu človeka a vesmíru, ktorá je konečným cieľom stvorenia. Ešte pred skončením sveta je však nevyhnutné, aby bolo evanjelium ohlasované všetkým národom ako hovorí Ježiš v Markovom evanjeliu (porov. Mk 13,10). Pánov príchod pokračuje a svet musí byť naplnený jeho prítomnosťou. Tento ustavičný Pánov príchod v ohlasovaní evanjelia si vyžaduje našu neustálu spoluprácu. Cirkev ako snúbenica, prisľúbená nevesta Božieho baránka, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého (porov. Sk 21,9), v spoločenstve s Pánom spolupracuje na tomto príchode a v nej sa už začína jeho slávny príchod.

Dnešné Božie slovo nás pozýva nasledovať túto cestu, aby sme boli pripravení na Pánov príchod. V Lukášovom evanjeliu Ježiš hovorí učeníkom: «Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život ... preto bdejte a modlite sa celý čas» (Lk 21,34.36). Miernosť a modlitba. Apoštol Pavol pridáva pozvanie zveľadiť a rozhojniť lásku medzi sebou navzájom a voči iným, posilniť si srdcia a stať sa bezúhonnými vo svätosti (porov. 1 Sol 3,12-13). Uprostred nepokojného sveta či púšte nezáujmu a materializmu, kresťania prijímajú od Boha spásu a svedčia o nej prostredníctvom odlišného spôsobu života, tak, ako mesto postavené na vrchu. «V tých dňoch – hovorí prorok Jeremiáš – Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: ’Pán, naša spravodlivosť‛» (33,16). Spoločenstvo veriacich je svedectvom Božej lásky, jeho spravodlivosti, ktorá je už v dejinách prítomná, nie však ešte plne realizovaná, a preto ju stále s nádejou a odvahou očakávame, zvolávame a hľadáme.

Panna Mária dokonale vteľuje ducha Adventu načúvaním Bohu, hlbokou túžbou konať jeho vôľu a radostnou službou blížnemu. Nechajme sa ňou viesť, aby Boh, ktorý prichádza, nenašiel nás uzatvorených alebo roztržitých, ale aby mohol v každom z nás rozšíriť svoje kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja." - js

Kazen papeza 17.6.2012

(Jarka, 9. 12. 2012 19:22)

Benedikt XVI.: Víťazstvo Božieho kráľovstva je isté


Na Námestí sv. Petra sa dnes napoludnie zišlo niekoľko tisíc pútnikov z celého sveta, aby sa spolu so Svätým Otcom spoločne pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Benedikt XVI. sa im ešte predtým prihovoril z okna svojej pracovne:

Drahí bratia a sestry,
dnešná liturgia nám predstavuje dve Ježišove krátke podobenstvá. Jedno o semene, ktoré rastie samo a druhé o horčičnom zrnku (porov. Mk 4, 26-34). Prostredníctvom obrazov prevzatých z roľníckeho prostredia Pán predstavuje tajomstvo slova a Božieho kráľovstva a poukazuje na dôvod našej nádeje a nášho úsilia.

Prvé podobenstvo upriamuje pozornosť na dynamiku rozsievania. Semeno, ktoré je zasiate do zeme klíči a rastie bez ohľadu nato, či ten, kto ho zasadil spí alebo bdie. Človek seje s dôverou, že jeho práca nevyjde nazmar. To, čo hospodára každý deň povzbudzuje pri jeho práci je práve dôvera v silu semena a dobrú zem. Toto podobenstvo pripomína tajomstvo stvorenia a vykúpenia, pretože uvažuje a obdivuje Božiu stvoriteľskú činnosť a trpezlivo očakáva úrodu. Posledný zber úrody nám poukazuje na konečný Boží zásah na konci vekov, kedy sa v plnosti realizuje jeho kráľovstvo. Súčasnosť je časom rozsievania a vzrast semena zaisťuje Pán. Každý kresťan teda vie, že musí urobiť všetko to, čo je v jeho silách, ale konečný výsledok záleží na Bohu. Toto vedomie nás udržuje v každodennej nádeji, osobitne v ťažkých chvíľach. V tomto zmysle píše sv. Ignác z Loyoly: „Konaj tak, akoby všetko záležalo len od teba, ale modli sa tak, že v skutočnosti všetko záleží iba na Bohu“ (porov. Pedro de Ribadeneira, Vita di S. Ignazio di Loyola, Milano 1998).
Aj druhé podobenstvo používa obraz rozsievania. Tu však ide o konkrétne semeno, horčičné zrnko, ktoré sa považuje za najmenšie zo všetkých semien. Aj napriek tomu, že je tak maličké, je plné života. Z neho sa rodí klíčok, schopný preraziť zem, vyjsť na slnečné svetlo a rásť až do takých rozmerov, že „prerastie všetky byliny“ (porov. Mk 4,32). Slabosť je silou semena a vtom, keď pučí je jeho moc. Také je aj Božie kráľovstvo: ľudsky malá realita, ktorú tvoria tí, ktorí sú chudobní srdcom, tí, ktorí nedôverujú iba vo vlastné sily, ale v silu Božej lásky, tí ktorí sú bezvýznamní v očiach sveta; napriek tomu práve cez nich sa prejavuje Kristova sila a mení to, čo je zdanlivo bezvýznamné.
Obraz semena je Ježišovi obzvlášť blízky, pretože dobre vyjadruje tajomstvo Božieho kráľovstva. V oboch dnešných podobenstvách predstavuje „rast“ ale tiež „kontrast“. Vzrast, ktorý prichádza vďaka dynamizmu vloženému do samotného semena a kontrast, ktorý existuje medzi maličkým zrnkom a veľkosťou úrody, ktorá z neho vzíde. Odkaz je jasný: Božie kráľovstvo, aj keď vyžaduje našu spoluprácu, je predovšetkým Božím darom, je to milosť, ktorá predchádza človeka a jeho prácu. Naša zanedbateľná sila, ktorá je pred svetovými problémami v skutočnosti bezmocnosťou, ak sa vloží do Božej sily, nemusí sa báť prekážok, pretože Pánovo víťazstvo je isté. Je to zázrak Božej lásky, ktorý dáva klíčiť a rásť každému semienku dobra, kdekoľvek na zemi. Skúsenosť tohto zázraku lásky nás môže robiť optimistami aj napriek ťažkostiam, utrpeniam a zlu, s ktorým sa stretávame. Semeno klíči a rastie, pretože mu dáva vzrast Božia láska. Nech Panna Mária, ktorá ako „dobrá zem“ prijala semeno Slova, v nás posilní túto vieru a nádej

Lukas 7,47

(Jarka, 27. 11. 2012 21:40)

47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje."

Odpustenie hriechov Marek 2/3-13

(Jarka, 27. 11. 2012 21:39)

3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.
4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.
5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."
6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:
7 "Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"
8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?
9 Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"?
10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému:
11 "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov."
12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy nevideli."
13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.